Zažili sme vojnu V: Hlinkove gardy v Novohrade

Autor: Mišo Šesták | 9.2.2016 o 8:31 | Karma článku: 5,31 | Prečítané:  1274x

Koncom roku 1938 začali v obciach horného Novohradu vznikať Hlinkove gardy. Niekde ich vznik prijímali s nechuťou, inde nadšene. Kronikári sa, aspoň spočiatku, venovali ich činnosti pomerne podrobne.

Pravda, len tí kronikári, ktorí kroniky písali priebežne, rok po roku. V kronikách, do ktorých boli zápisy z rokov 1938 až 1945 doplnené až po vojne, sa o činnosti Hlinkovej gardy, samozrejme, taktne mlčí. Inde (napríklad v Lovinobani, ktorá bola počas druhej svetovej vojny sídlom niektorých okresných úradov) sa kroniky z tohto obdobia stratili, pretože obsahovali kompromitujúce informácie.
V obciach horného Novohradu boli odbočky Hlinkovej gardy zakladané na prelome rokov 1938/39. V Málinci 13. novembra (58 členov), vo Veľkej Vsi 24. novembra, v Hradišti 1. decembra (11 členov – „A mnohí z nich, väčšinou do dvadsať rokov, mali doma peklo len za to, že sa prihlásili do HG.“), v Českom Brezove 18. decembra (51 členov), v Rovňanoch 28. decembra (24 členov), v Točnici 18. januára. Ďalší kronikári vznik Hlinkových gárd vo svojich obciach neuvádzajú. Zaujímavý je zápis ozdínskeho farára Juraja Podhradského, ktorý bol miestnym kronikárom: „V obci niet hlinkovej strany ani Hlinkovej gardy, zdá sa, že niet dosť stúpencov, poťažne členov (značené 15. decembra tohto roku).“

Dôvody vzniku Hlinkových gárd vysvetľovali kronikári rôzne: „Udalosti troch mesiacov (september, október, november) boli všetky tak rušné, že vyčerpali nervy občianstva až do krajnosti a pritom mohli dať podnet nezodpovedným živlom aj k rôznym prechmatom, ktorých by sa boli dopustili proti osobnej a majetkovej bezpečnosti občanov.
Aby sa tomuto predišlo včas, zriadená bola na celom území Slovenska polovojenská organizácia pod menom Hlinkova garda. Korene tejto organizácie siahajú do čias predošlých, ale hlavný rozmach spadá do jesennej doby roku 1938. Účelom Hlinkovej gardy bolo však nielen udržiavanie poriadku a bezpečnosti doma, ale ako politická organizácia mala tiež svoje poslanie, ktoré sa navonok prejavovalo v tom, že jej členovi sa regrutovali v prvom rade z členstva Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a ako takí užívali plnú dôveru strany. Členovia gardy mimo poriadkovej a bezpečnostnej služby doma, konali aj strážnu službu na hraniciach štátu, čím si získali nehynúce zásluhy pred celým národom.
Pre vzdelávanie a poučovanie gardistov zriadená bola aj Hlinkova nedeľná škola, kde prednášal veliteľ Július Mézeš a svojím rádioprijímačom umožnil posluch vysielania pre gardistov, ktoré vysielala Bratislava každú nedeľu o 15. hodine. Táto škola gardistov konala sa v 7. triede tunajšej štátnej školy.“
(kronika Málinec)

„Hlinkova garda bola organizovaná na spôsob polovojenský za tým cieľom, aby hlavne v počiatočných dobách autonómneho Slovenska, keď slovenská armáda prežívala prvé ťažkosti reorganizácie, doplňovala jednak vzniklé medzery vo vojsku a hlavne, aby bol aj mimo rámca ozbrojenej moci vybudovaný káder dobrovoľných zborov pre udržanie verejného poriadku a pre zamedzenie neprístojností pri budovaní samostatného slovenského národného života.“ (kronika Poltár)

V súvislosti s Hlinkovou gardou sa v kronikách objavujú aj niektoré zaujímavosti: „Dni, v ktorých sa u nás Hlinkova garda zakladala, boli revolučné a plné rozruchu na každom poli. Spevavá vlastnosť slovenského ľudu i v týchto ťažkých dňoch predsa nezostala udusená, lebo celé Slovensko, a tak i Málinec, ozývalo sa spevom gardistických piesní, ktoré naši básnici a hudobní skladatelia napochytro zložili a zmelodizovali. Nebolo v Málinci človeka, ktorý by nebol vedel najlepšiu gardistickú pieseň Slováci sme od rodu.“ (kronika Málinec)

„Najväčšou chybou bolo, že väčšina gardistov je chudobná a nemohla si zakúpiť obľúbenú rovnošatu. V Cinobani iba veliteľ nosil rovnošatu, ostatní členovia HG nosili iba čiapku.“ (kronika Cinobaňa)

Príslušníci Hlinkových gárd sa v Novohrade prvý krát zapojili do vojenských operácií v rámci takzvanej Malej vojny medzi Slovenskom a Maďarskom na konci marca 1939: „Prvé prekročenie hraníc Slovenska Maďarmi stalo sa 23. marca 1939. Na obranu našich hraníc museli sme sa chytiť zbrane a naša armáda – hoci ešte nemala vlastnú organizáciu, spolu s Hlinkovou gardou vyslanou na hranice zastavila ďalší postup maďarských vojsk.
Pri tomto vpáde Maďarov na naše územie zmobilizovaných bolo niekoľko ročníkov vojska a Hlinkova garda. Vojaci a gardisti z našej obce na napadnutú hranicu sa nedostali. Držali strážnu službu na blízkej slovensko-maďarskej hranici v úseku Poltár – Veľká Ves. Tu nedošlo k žiadnemu hraničnému incidentu a všetci sa vrátili z tohto podniku zdraví ku svojim rodinám.“
(kronika Málinec)

„Na pomoc napochytre bola zmobilizovaná Hlinkova garda. Gardisti – vojaci tohto okolia boli na hraniciach v úseku Poltár – Kalinovo so strediskom v Zelenom. Hradišťania nielen že sa na hranice nehnali, ale preklínali niektorí i nás, ktorí sme tam šli, zabúdajúc, že sme hájili rodiny a majetky všetkých hraničiarov. Za tieto riadky sa budú mnohí hanbiť, nebudú sa im páčiť, ale skutočnosť bola taká. Keď cítili nechuť voči Garde, mali ísť pre záchranu rodín a majetkov svojich a susedných obcí.“ (kronika Hradište)

Z viacerých zápisov vyplýva, že časť obyvateľstva nevnímala Hlinkove gardy práve pozitívne a nestotožňovala sa s ich činnosťou: „Pri založení HG zaviedlo sa u gardistov pozdravovanie „Na stráž!“. V krátkom čase sa tento pozdrav rozšíril po celej Slovenskej republike. Tento pozdrav pozostával z toho, že ten, kto zdravil, zdvihol pravú ruku do výšky a povedal „Na stráž!“. Pozdravený tiež zdvihol pravicu a odvetil „Stráž!“ V úradoch, v školách užíval sa len tento pozdrav. Zvláštne bolo, že sa medzi obyvateľstvom našej obce tento pozdrav neujal v takej miere, ako by sa bolo očakávalo – menovite staršia generácia ho veľmi zriedka užívala.“ (kronika Málinec)

Podobné to bolo i v Rovňanoch: „Oficiálny pozdrav gardistický „Na stráž“ sa ujíma aj v úradoch, obchodoch i pospolitosti, u nás zo začiatku s nechuťou a neláskou, ale sa už vžíva.“

„Od septembra do decembra 1939 bolo členstvo v Hlinkovej garde povinné, muži sa však vstupu do HG rôznym spôsobom vyhýbali, čo spoločne s vlnou kritiky spôsobilo, že sa členstvo opäť zmenilo na dobrovoľné. „Počet prihlásivších sa gardistov, že nedosiahol tej výšky, aký bol počet mužov k príhlasu nariadených ročníkov, príčina bola nie natoľko národná neuvedomelosť, ale to, že evanjelická čiastka obyvateľstva Slovenskej republiky nesúhlasila úplne s činnosťou HG. Vytýkalo sa jej zo strany evanjelikov menovite to, aby sa nemenovala Hlinkovou ale Slovenskou. Príčinou nespokojnosti evanjelikov bol ideový a náboženský spor, ktorý za života zvečnelého Andreja Hlinku medzi ním a medzi evanjelikmi jestvoval.“ (kronika Málinec)

„V októbri podľa zákona musel sa každý Slovák 19- až 60-ročný hlásiť povinne do Hlinkovej gardy. Ešte sa len mladší postupne zapisovali, už to bolo zmenené na dobrovoľné, ale prišla povinnosť brannej výchovy do 50 rokov.“ (kronika Rovňany)

Realizáciu brannej výchovy prevzala v obciach práve Hlinkova garda. V zime bola teoretická príprava, od jari prebiehal praktický výcvik. „Cvičenia sa chlapi neradi a s nechuťou zúčastňovali, často šomrali a povstali i nedorozumenia a boli i oznámení ako pre poburovanie tak i pre neústupnosť.“ (kronika Rovňany)

V priebehu roku 1941 aktivita Hlinkových gárd postupne ustávala, organizovali kurzy a slávnosti, ale tiež „činnosť Hlinkovej gardy behom celého roka obmedzovala sa len na prevádzanie niektorých rozkazov hlavného veliteľstva smerujúcich na dodržiavanie protižidovských opatrení vlády a konala niekoľkodňovú pohotovostnú službu v rušných dňoch júnových.“ (kronika Málinec 1941)

Za rok 1942 zhodnotil málinský kronikár účinkovanie miestnej Hlinkovej gardy takto: „Činnosť Hlinkovej gardy, tejto významnej rodobraneckej organizácie, sa nielen u nás, ale v celom štáte, tohto roku redukovala na minimum, lebo konsolidovaním vnútorných pomerov štátu ubudli príležitosti, pri ktorých by bola mohla činne zasahovať. Pracovalo sa väčšinou na dobudovaní organizácie.“

V roku 1943 a neskôr sa zápisy o činnosti Hlinkových gárd úplne alebo takmer úplne z kroník vytratili.

Veliteľmi Hlinkových gárd boli v obciach väčšinou učitelia. Nechcem na tomto mieste polemizovať o tom, či mali alebo nemali na výber. Faktom ostáva, že mnohí z nich (napríklad Július Mézeš v Málinci či Ján Žilák v Kokave) sa neskôr aktívne a významným spôsobom zapojili do Slovenského národného povstania. Takto popisuje kokavský kronikár prevzatie funkcie veliteľa HG v Kokave nad Rimavicou Jánom Žilákom, neskorším veliteľom povstaleckého vojska v tejto obci: „Veliteľom HG sa stal Ján Žilák a za starostu bol zvolený Ján Kapura, ktorí sabotovali vládne rozkazy a chránili ostatných protivládne pracujúcich a boli im nápomocní. Toto tušili tí, ktorí boli oddaní a verní Slovenskej republike, preto sa snažili Jána Žiláka odstrániť z veliteľstva HG a proti voľbe, ktorou bol Ján Kapura zvolený za starostu obce, podali sťažnosť, ba dovtedajší vládny komisár Eduard Pauchlík osobne intervenoval u samého prezidenta Dr. Tisu. Žiadal, aby voľby boli vyhlásené za neplatné.“

S jednou výnimkou v kronike Kokavy nad Rimavicou nie je v ostatných kronikách obcí poltárskeho okresu zaznamenané, že by členovia HG či HSĽS v hornom Novohrade udávali svojich občanov. Dokonca aj vo vypätých situáciách, kedy už počas SNP a prechodu frontu došlo k akciám proti nemeckým vojakom a títo v rámci represálií zatkli domáce obyvateľstvo, boli to aj členovia týchto organizácií, kto sa postavil na stranu domáceho obyvateľstva a pomohli ich zachrániť od likvidácie. K tomu sa možno dostanem v ďalších častiach môjho seriálu.

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?