reklama

Zažili sme vojnu VIII: Ceny potravín

Cenám potravných článkov sa kronikári obcí horného Novohradu venovali do najmenších podrobností. Nečudo, pre väčšinu obyvateľov bolo poľnohospodárstvo živobytím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Dlho som premýšľal, ako uvedenú tému spracovať, keďže informácií o cenách a celkovej situácii so zásobovaním je v kronikách nesmierne veľa. Napokon som sa rozhodol napísať o všeobecných veciach a súvislostiach, ceny jednotlivých tovarov prikladám na ukážku v tabuľkách. Na vytvorenie úplnej predstavy o ekonomickej situácii obyvateľov horného Novohradu počas druhej svetovej vojny odporúčam pozrieť si aj článok o mzdách.

V prvom roku vojny popisuje kronikár Málinca situáciu so zásobovaním takto: V chlebovinách, v zemiakoch, strukovinách a vôbec v roľníckych produktoch v ničom nebolo badať nedostatok, hoci tunajšia úroda aj nekryla všetku potrebu. Horšie bolo ale so zásobami tukov. V novom štáte nemali sme nikde zavedený chov svíň vo väčších rozmeroch, následkom vypuknutia vojny medzi Nemeckom na jednej strane a Franciou a Angliou na druhej strane, znemožnený bol dovoz surovín potrebných k výrobe umelých tukov. Vznikol nedostatok masti už v polovici roku, ktorý čím ďalej, tým viac sa stupňoval. Badateľný pokles nedostatku zjavil sa na samom konci roka. ... Následok nedostatku tukov od polovice roku prejavil sa i v nedostatku mydla a sviečok. Nedostatok mydla odstraňovali si ľudia tým, že kto mohol, každý si ho varil doma z odpadkov zabíjačiek a z kúpeného loja.
V septembri a októbri badateľný bol aj nedostatok cukru, lebo v obchodoch predávali len po štvrť až pol kilograme. Nedostatok cukru fakticky nebol, jednalo sa len o prechodný nedostatok zavinený dopravnými prekážkami. Predával sa v obmedzenom množstve len preto, že obecenstvo prejavilo náchylnosť k hromadeniu zásob. V novembri a menovite v decembri došlo do obchodov toľko cukru, že sa mohli zásobiť aj tí, ktorí si ho nahromadiť mienili.
Zásobovanie petrolejom tiež ukazovalo na akýsi defekt. Ani tu sa nemohlo hovoriť o hrozivom nedostatku, ale skôr o tom, že došlé zásoby rozhabali od obchodníkov niekoľkí ľudia, ktorí seba stoj čo stoj chceli v prvom rade zabezpečiť. Pri úradnom zásahu do petroleja nebolo by snáď došlo k pocíteniu jeho nedostatku.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ceny potravín v roku 1939. Tabuľka z kroniky Málinca.
Ceny potravín v roku 1939. Tabuľka z kroniky Málinca. 

Ceny tovarov boli stanovené úradne. Ako spomínajú kronikári Brezničky a Málinca – hoci bez konkrétnych príkladov –, prekročenie cien zo strany predávajúcich sa prísne trestalo.

Obyvatelia horného Novohradu veľmi pozorne sledovali počasie, pretože od neho závisela úroda a od nej zase ceny produktov. Ak sa urodilo málo, nebolo veľmi čo predávať, ale zas boli vysoké ceny. Ak sa urodilo veľa, boli síce prebytky, ale mohlo sa stať, že nebolo komu predať. Možno to ilustrovať na niekoľkých konkrétnych príkladoch.

Ovocie
Najskôr sa pozrime na ovocie. V roku 1939 píše kronikár Ozdína: „Ovocie v septembri 1 q 150 Ks dobrých jabĺk a pred Vianocami 1 q 300 Ks, rozumie sa dobrých jabĺk. Lekvár po 7 až 8 Ks kilogram.“
O rok neskôr dali „ovocné stromy úrodu veľmi slabú. Jedine jablone odolali a dali strednú úrodu. Pre neúrodu boli ceny ovocia hodne vysoké. Napríklad 1 kg čerešní stál 6 až 8 korún, podľa kvality. Pretože aj iné kraje Slovenska mali len slabú úrodu ovocia, tu urodené jablká mali veľmi dobrý odbyt a cenu. Predali sa na mieste po 2,30 až 3 koruny za kg. Lesného ovocia: jahôd, malín, černíc bolo dosť a predávalo sa po 2 korunách za liter.“ (kronika Málinec, 1940)
V roku 1941 bola situácia ešte horšia: „Jablone kvitli len koncom mája a ešte i vtedy zmrzol takmer všetok kvet. Len veľmi odolné sorty a v chránených polohách priniesli akú takú úrodu. Ovocie, ktoré predsa len bolo, bolo veľmi hľadané priekupníkmi. Za hrušky dali na strome 3 až 5 korún, za jablká tiež tak. Za kvalitné hrušky dali i viac. Na trhu v meste cena hrušiek dosiahla 14 až 16 korún. Slivák bolo tiež málo a ich cena bola 3 až 5 korún za kilogram.“ (kronika Málinec, 1941)
Pre úplnosť ešte uvediem ceny z roku 1942: „Za jablká platili 250 až 600 Ks za 100 kilogramov, za hrušky 500 až 800 Ks, za orechy 1 400 až 2 000 Ks za 100 kilogramov. Čerešní je tu pomerne málo a tie sa predávali po 400 až 600 Ks, po tej cene boli i slivky. Lesné ovocie, jahody, maliny sa urodili priemerne, černíc bolo málo. Cena 4 až 6 Ks za kilogram.“ a z roku 1943: „Čerešne 8 až 10 Ks za kg, slivky bystrické 3 až 4 Ks za kg, jablká v čase oberačky 5 až 8 Ks za kg, hrušky 6 až 10 Ks za kg, vlašské orechy 14 až 20 Ks za kg. Lesného ovocia jahôd, malín a černíc bolo veľmi málo a priemerná cena týchto plodov pohybovala sa okolo 10 Ks za kilogram.“ Oba citáty sú z kroniky Málinca. V ďalších rokoch sa už kronikári cenám nevenovali, lebo prednosť logicky dostali oveľa pálčivejšie témy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Seno
Ešte jednej komodite sa chcem venovať osobitne – senu. Z dnešného uhla pohľadu sa možno seno javí ako nepodstatné. Chcem však ukázať, aké veľké následky mohla mať slabá úroda sena, ako sa to stalo v rokoch 1942 a 1943. Akoby nestačilo, že sa sena urodilo málo, každá obec navyše musela z neho predpísané množstvo odovzdávať. Situácia dospela tak ďaleko, že „ku koncu roka došlo i k odovzdávaniu stelivovej slamy, ktorej bolo dosť málo a pre nedostatok sena sa slama používa na kŕmenie – sečku. Dôsledkom nedostatku krmiva cena rožného dobytka hodne klesla, a to pod cenu stanovenú cenovým úradom. Mnohí sa zbavovali dobytka pre nedostatok sena.“ (kronika Breznička 1942) Roľníci tak značne utrpeli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vráťme sa k všeobecnej situácii v zásobovaní. Nie je ťažké uhádnuť, že čím dlhšie vojna trvala, tým bola situácia horšia. Na druhej strane ju kronikári nevykresľujú ako zvlášť dramatickú. Na tomto mieste treba zdôrazniť, že hovoríme o situácii na vidieku, ktorý bol do veľkej miery sebestačný. V mestách bola situácia o poznanie horšia.
V roku 1940 sa „zjavil nedostatok v mnohých predmetoch dennej potreby, ale často bol to nedostatok len prechodného rázu a po zákroku vládnych kruhov sa odstránil. Behom celého roka bol citeľný nedostatok masti a čiastočne aj mydla. Nedostatok masti sa podjeseň zmiernil a v mydle už na konci roku nebolo badať nedostatku, lebo obchody boli dostatočne zásobené. V júni zavedené bolo prideľovanie cukru na lístky, ale po dvoch mesiacoch sa to zrušilo, lebo cukru je dosť, každý si môže voľne kupovať. Koncom roka zjavil sa úplný nedostatok ryže, ktorý sa máličko zmiernil dovozom ryže z Talianska. ... Aby sa zabránilo neodôvodnenému zdražovaniu článkov dennej potreby, vláda zriadila v Bratislave Cenový úrad, ktorý usmerňuje ceny všetkého tovaru v obchodoch, prísne ich kontroluje a priestupky prísne tresce.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ceny potravín v roku 1940. Tabuľka z kroniky Málinca.
Ceny potravín v roku 1940. Tabuľka z kroniky Málinca. 

V ďalších rokoch boli ťažkosti hlavne v zásobovaní mydlom, cukrom, textilným tovarom, obuvou (tej sa budem venovať osobitne), masťou, múkou, petrolejom či železom.
Príčinou problémov boli často samotní ľudia: Zásahy úradov neboli potrebné vždy len preto, žeby ten alebo onen článok dennej potreby bol v nedostatočnom množstve na trhu, ale preto, že u ľudí nadišla horúčkovitá zhonba za všetkým, čo bolo ešte k dostaniu a skupovali všetko, čo mohli. Administratívne úrady boli väčšinou zamestnávané len týmito vecami. Menovite notárske úrady zavalené boli touto prácou tak, že v úradných hodinách pre nával stránok nedalo sa tam ani hnúť.“
Ťažko sa možno čudovať, že sa ľudia snažili urobiť si čo najväčšie zásoby, zvlášť ak zoberieme do úvahy, že mnohí z nich si ešte pamätali na veľmi zlú situáciu počas prvej svetovej vojny. Zásobovanie ako tak fungovalo až do konca októbra 1944, teda do potlačenia Povstania. Najhoršia situácia v hornom Novohrade nastala na prelome rokov 1944 a 1945 a trvala až do konca vojny, ba i po jej skončení. Tomu sa budem venovať osobitne.

Obálka knihy Zažili sme vojnu
Obálka knihy Zažili sme vojnu 

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 – 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu