Zažili sme vojnu X: Čierny obchod

Autor: Mišo Šesták | 15.3.2016 o 8:17 | Karma článku: 5,08 | Prečítané:  777x

Vždy som sa čudoval, keď som starých ľudí – gazdov – počúval, ako dobre sa mali za Slovenského štátu. Dobre? Počas vojny? Po preštudovaní kroník som to pochopil a pokúsim sa to vysvetliť aj vám.

Už viackrát som spomínal, že obce dnešného poltárskeho okresu, ktorým sa venujeme v knihe Zažili sme vojnu, boli prevažne poľnohospodárskeho charakteru. Gazdovia produkovali to najcennejšie v kritických časoch – potraviny. Platili síce prísne nariadenia a predpisy, koľko z vyprodukovaných potravín si môžu nechať a za akú sumu musia štátnemu Monopolu odpredať zvyšok svojich produktov, ale také zákony, aby ich ľudia nedokázali obísť, ešte nevymysleli.

Prvá zmienka o čiernom obchode sa objavuje v roku 1941 v kronike Veľkej Vsi aj s, pre nás v dnešnej dobe, vtipnými vsuvkami: „Od 1. júna múka sa smie predávať len na odberné lístky, ale zato sa prevádza aj čierny obchod, ovšem za dvoj- alebo trojnásobnú výšku úradnej ceny. Od 1. septembra aj mlieť sa smie len na mlecie povolenie, ktoré vydáva notársky úrad a len tomu, kto má nárok na hospodársky výkaz. Tento obdrží ten, kto obhospodaruje či už vlastné alebo aj prenajaté pozemky, ďalej žatviari a iní nadobúdatelia ako farári, kantori, pastieri. Kto by si však kúpil obilie, myslím na čierno, lebo úradne sa kúpiť nikde nedá, a toto chcel zomlieť v mlyne, nemôže naň dostať mlecie povolenie, musí ho dať zomlieť zase len na čierno. (Nerozumej tak, že mlynár by bol nešikovný a urobil z obilia čiernu múku.) Mlynári bez mlecieho povolenia nielen že nesmú zomlieť, ale ho ani do mlyna prijať.
Úradná cena pšenice 195 Ks, raži 166 Ks, jačmeňa 134 Ks, ovsa 154 Ks za 100 kilogramov.
Kŕmniky od decembra voľne kupovať alebo predávať sa nesmú, len cez Slovpol. Cena za kilogram živej váhy 12 až 14 Ks.

Podľa týchto presne vedených záznamov o mlátení obilia notársky úrad potom predpisoval prebytky obilia odovzdať pre verejné zásobovanie za úradnú cenu, hoci na čierno predaná mohla byť a aj bola po 800 až 1 000 Ks.
Prídelová múka bola stanovená pre veľmi ťažko pracujúcich členov 8 kg, pre ťažko pracujúceho 6 kg a pre ostatných 5 kg mesačne. Ľudia tomuto štátnemu opatreniu neboli vďační a ťažko alebo aj vôbec sa s tým nezmierili, lebo prídel múky im nepostačil na celý mesiac, a preto potajomky si zakupovali múku od gazdov a mlynárov za prehnanú cenu 20 až 25 Ks. Kupovali tiež výmenou za priemyselné výrobky, ako látku na šaty, remeň, podošvy atď., hoci úradná cena múky bola 4,60 Ks. Poľnohospodárske výrobky sú veľmi vyhľadávané pre ich nedostatok a ceny. Mimo stanovených, ľubovoľne sa pohybujú v nepriaznivých výškach.“

Ako skonštatoval kronikár Brezničky v roku 1942: „Pre producentov nastali dobré časy, ale úradníctvo štátom platené pri takýchto cenách postrádalo.“

Myslím si, že platí konštatovanie, že priemerný človek sa počas vojny mal oveľa lepšie na dedine ako v meste. Naznačuje to kronikár Ozdína: „Masť a slanina nesmierne zdražela. Pod rukou sa platilo za 1 kg masti až 150 Ks, čo je neslýchané. Za prasatá platili za živú váhu až 40 Ks za kg. Pár čižiem 800 až 1 200 Ks. To všetko boli následky vojny. Jedno šťastie, že u nás každý mal kus chleba i masti.“
A bez servítky to napísal kronikár vo Veľkej Vsi v roku 1942: „Nedostatok sa už javil aj v potravných článkoch a keďže na dedinách tieto články boli lepšie k dostaniu, ľudia z miest prichádzali na dediny na nákup, pravda, to už nešlo po úradnej cene, ale robil sa čierny obchod alebo aj výmenný. Cena produktov stúpala. Napríklad 1 pár vajec 3 Ks, liter mlieka 5 až 6 Ks, kilogram masla 80 Ks, kŕmená hus 6 kg váhy 300 Ks, bravčová masť 150 až 200 Ks za kilogram, kukurica 800 Ks, pšenica 1 500 Ks za q. Pri takýchto pomeroch pre roľníkov ako producentov nastali blahé časy, ale veru úradníctvo štátom platené pociťovalo nedostatok.“
Do tretice to potvrdzuje aj kronika Poltára: „A tu sa rodí veľmi neblahý kvet – dôsledok vojny: čierny obchod. Našli sa ľudia, ktorí zdroj svojich príjmov čerpali z čierneho obchodu. Mnohí ľudia zbohatli náramne. Mnohí zbohatli i na Poltári. Najlepšie vojnu zacítili ľudia, ktorí boli odkázaní žiť z mesačného platu. Vláda síce podvyšovala platy, ale predražovanie zo dňa na deň stúpalo a štát nemal také prostriedky, najmä nie za vojny, aby platy tak podvýšil.“

Okrem gazdov (roľníkov) žili v hornom Novohrade i robotníci, sústredení boli okolo sklární (Utekáč, Katarínska Huta, Málinec, Zlatno, Poltár) či tehelní (Poltár, Breznička a. i.). Ich situácia nebola ani zďaleka taká ružová ako situácia gazdov: „Hospodárske pomery úradníctva a robotníctva za vojny sa zo dňa na deň zhoršili. Jednotlivé potravné články ako múka, cukor a masť boli ľudu prideľované ako distribučné články. Platy a mzdy neboli úmerné s drahotou. Zvlášť robotníctvo v Katarínskej Hute bolo veľmi nespokojné pri nedostatočnom zásobovaní. Svoju nespokojnosť prejavovalo tým, že miesto natískaného pozdravu „Na stráž!“ robotníctvo pri práci vzájomne sa zdravilo „Nemám chleba“. Veľké nedostatky v potravných článkoch, ktoré sa objavili ako dôsledky vojny, šírili medzi robotníctvom a úradníctvom veľkú nespokojnosť. Občania boli presvedčení, že táto vojna skončí sa porážkou Nemecka, každý počúval cudzozemské rozhlasové stanice ako Londýn, Moskvu a Ameriku, rozširoval šepkanú propagandu, a tak podrýval autoritu a základy Slovenskej republiky. Uvoľnila sa morálka medzi občianstvom – jedni kradli, druhí vykorisťovali svojich sociálne slabších spoluobčanov.
Pri tohoročnej mlatbe pri mláťačkách boli vrchnostensky ustanovení komisári. Gazdovia museli svoje prebytky úrody predať Monopolu za úradne stanovenú cenu. Cena obilia na čiernom trhu prevyšovala 1 000 Ks. Niektorí gazdovia využívajúc vojnovú konjunktúru zbohatli, kým úradníctvo a robotníctvo postrádalo tie najnutnejšie denné potreby.
Z obchodov zmizol koloniálny tovar, kvitol čierny obchod. Nesvedomití „čierni“ obchodníci využitkujúc hospodársku situáciu súčasnej vojny, načierno predávali úradníctvu a robotníctvu potraviny, šatstvo a iné životné potreby. Za 1q pšenice žiadali 700 až 1000 Ks (úradná cena 250) za 1 kg múky 15 až 20 Ks, za 1 kg masti 150 Ks (24 Ks), za 1 kg masla 80 až 90 Ks, (14 Ks), za 1 m3 palivového dreva 150 Ks (25 Ks), za pár päťtýždňových prasiat 1 600 Ks (110 Ks), za pár volov 12 000 Ks (2 500 až 3 500 Ks), za jednu kravu 6 000 až 7 000 Ks (1 200 až 2 500), za pár koní 45 000 až 50 000 Ks (3 000 až 5 000 Ks), za 1q zemiakov 130 Ks (35 až 40 Ks).
V súvislosti s vojnou podobne sa zvýšili ceny šatstva, obuvi a iných životných potrieb. Za meter súkna sme platili 300 až 700 Ks (100 až 150), za pár obuvi 250 až 300 Ks (70 až 100 Ks), za klobúk 300 až 500 Ks (60 až 100 Ks), za košeľu 200 až 500 Ks (40 až 60 Ks).

Vláda síce previedla úpravu platov, ale platy ostali neúmerné s cenami potravín a iných životných potrieb, takže robotníctvo a úradníctvo živorilo pod nízkou životnou úrovňou, kým roľníctvo a obchodníci, využitkujúc konjunktúru za súčasnej vojny, zbavili sa dlhov a ich životná úroveň sa značne polepšila. O zásobovanie občianstva staral sa Najvyšší úrad zásobovania. Medzi robotníctvom a roľníctvom vyvíjala sa triedna nenávisť.“ (kronika Cinobaňa, 1942)

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?