reklama

Zažili sme vojnu: Prvé slovenské voľby

Hoci som to pôvodne nemal v pláne, pri príležitosti parlamentných volieb som sa rozhodol jeden blog venovať i voľbám do Snemu Slovenskej krajiny, ktoré sa konali 18. decembra 1938. V sobotu sme mali aspoň na výber...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V dňoch 5. a 6. októbra 1938 sa uskutočnilo rokovanie Výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Žiline. Pri podpore zástupcov ostatných zúčastnených politických strán došlo na záver k podpísaniu Žilinskej dohody, ktorá bola deklaráciou autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky. Strany, ktorých reprezentanti podpísali Žilinskú dohodu (Agrárna, Živnostenská, Národnosocialistická, Slovenská národná strana a Čs. strana ľudová) zakrátko splynuli s HSĽS, vytvoriac pod jej egidou prechodný politický útvar – Stranu slovenskej národnej jednoty.
Jozef Tiso 6. októbra vo večerných hodinách z balkóna mestského domu v Žiline vyhlásil slovenskú autonómiu. Ústredná vláda v Prahe akceptovala Žilinskú dohodu a vymenovala autonómnu vládu. Deklaráciu podpísanú v Žiline formálne ratihabovalo Národné zhromaždenie Republiky Česko-slovenskej ústavným zákonom 299/1938 z 22. novembra 1938.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Približne o dva mesiace neskôr sa na Slovensku konali voľby, ktorých výsledkom bol vznik Snemu Slovenskej krajiny ako základného štátoprávneho atribútu autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej republiky. Jeho reálnu legitimitu znižoval spôsob voľby – existencia jedinej kandidátskej listiny: jednotná kandidátka HSĽS ako Strany slovenskej národnej jednoty – dostali voľby charakter plebiscitu (hlasovania), keď kladné hlasovanie malo zároveň predstavovať vyslovenie súhlasu s predchádzajúcimi štátoprávnymi zmenami a ďalším budovaním Slovenska ako autonómneho celku.
Noviny Slovák z 21. decembra 1938 udávajú, že v celom Lovinobanskom okrese hlasovalo proti jednotnej kandidátke HSĽS 645 ľudí. V článku sa však nehovorí o tom, koľko voličov voľby ignorovalo. Určité symptómy naznačovali, že režim nebude mať medzi obyvateľstvom oporu. Na voľbách sa totiž nezúčastnilo veľké percento voličov a dosť bolo takých, ktorí hlasovali proti „jednotnej kandidátke HSĽS“. Napríklad v Uhorskom tiež nevolilo veľké percento obyvateľstva a mnoho hlasov bolo i proti jednotnej kandidátke HSĽS, ako konštatuje miestny notár. (OA Lc, F OÚ – L sign. 4526/38 prez.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozrime sa, čo o prvých slovenských voľbách zaznamenali kronikári obcí horného Novohradu: „26. novembra vypísané boli voľby do prvého snemu Slovenskej krajiny na nedeľu 18. decembra. Predvolebná kampaň, ktorá za uplynulých dvadsať rokov trvala, zmizla z obzoru slovenskej krajiny. Zjednotený národ slovenský túžobne čakal deň volieb, aby mohol prerieknuť „áno“. Bola len jedna kandidačná listina, na ktorej bolo 100 kandidátov. Na 43. mieste kandidoval aj náš občan, rodák brezničský, Martin Morháč, ktorý za dlhých dvadsať rokov bojoval za slobodu (autonómiu) Slovenska. Medzi mnohými i on bol trpiteľom a mučeníkom pražského centralistického režimu a za boj o samostatnosť bol uväznený. Znášal všetky utrpenia, lebo jeho viera ho pevne presvedčovala, že ich boj sa premení vo víťazstvo. Bol vždy horlivým prívržencom HSĽS, z lona ktorej bol poslaný v poslednom volebnom období i do okresného výboru bývalého okresu lučenského.
18. decembra prikročilo voličstvo k urnám. Každý volič mal jednu kandidačnú listinu. Vložením kandidačnej listiny do obálky volič odhlasoval áno, keď hodil obálku prázdnu do urny (bez kandidátky) odhlasoval nie. V našej obci sa k hlasovaniu dostavilo 254 oprávnených voličov. Z týchto 253 odhlasovalo áno, jeden odhlasoval nie.
Výsledok pekný, aký sa aj očakával v povedomej slovenskej obci. Takéto, ba aj krajšie (na 100 %) výsledky boli na niektorých miestach. Vo všeobecnosti na Slovensku sa odhlasovalo nad 98 % „áno“. Výsledok volieb bol nad očakávania.
Tak sa dostalo do Snemu Slovenskej krajiny 63 poslancov, medzi ktorými je aj náš rodák, občan Martin Morháč, kandidovaný na 43. mieste tejto listiny.“ (kronika Breznička)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

„Voličstvo našej obce zúčastnilo sa volieb spontánne a oduševnene, čo sa prejavilo vo výsledku takto: oprávnených voličov dostavilo sa k voľbe 5 088, za vládnu stranu hlasovalo 5 013 voličov, negatívnych hlasov bolo 75.“ (kronika Málinec)

„Všetky strany (okrem sociálno-demokratickej a komunistickej) spojili sa a vytvorili jednu stranu – HSĽS (Strana národnej jednoty) a vypovedali boj proti žido-boľševizmu a žido-marxizmu. ... Bola len jedna kandidátna listina, keďže na Slovensku bola ponechaná len jedna strana. Áno hlasoval ten, kto odovzdal v obálke kandidátnu listinu, slovom nie ten, kto odovzdal prázdnu obálku. Po ukončení volieb či hlasovania zistilo sa, že slovom nie hlasovali traja voliči, ostatní hlasovali áno.“  (kronika České Brezovo)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Predvolebné agitácie neboli, len miestny učiteľ zvláštny spôsob hlasovania áno – nie vysvetľoval a žiadal a povzbudzoval, aby každý hlasoval áno, lebo sme teraz všetci zjednotení, sme Slováci, a preto máme byť za našu slovenskú vládu a za jej poslancov. Voľby u nás prebehli v škole pod vedením vládneho komisára Michala Chrtianskeho. Odovzdaných bolo 165 hlasov áno a 26 nie.“  (kronika Rovňany)

„Prišli voľby do slovenského snemu. Obvyklé štvanie politických strán vystalo, lebo od 6. októbra bola len jedna strana. Tak sa v našej obci voľby bez všetkého agitovania uskutočnili v tichosti.“ (kronika Ozdín)

Len zápis v kronike Hradišťa sa svojou náladou od ostatných odlišuje: „18. decembra sa konali voľby poslancov do Slovenského snemu. Hradišťania prijímali všetko väčšinou s nedôverou, pretože na Hradišti bývala najsilnejšia strana maloroľnícka – republikánska, ktorej vodca Dr. Hodža bol autonómiou a zjednotením politických strán odstavený. Že ho nemohli mnohí hneď zabudnúť je isté a potom – politické presvedčenie sa nedá v skutočnosti razom zmeniť. Straníctvo teda vlastne u väčšiny jestvovalo ďalej, hoc boli politické strany právne zjednotené v Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu (stranu národnej jednoty). Mnohým sa tiež nepozdával názov zjednotenej strany „Hlinkova“, videli v ňom katolíka omnoho viac ako Slováka.
Jeden z mnohých, hoc malých, ale pozoruhodných dôkazov je i tento: Pri voľbách sa našla taká kandidačná listina, na ktorej na razítku bol prišpendlený obrázok Dr. Hodžu.“

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu