Zažili sme vojnu XIII: Kultúra, cenzúra, smutno bolo

Autor: Mišo Šesták | 24.3.2016 o 8:17 | Karma článku: 6,64 | Prečítané:  372x

Krátka epizódka o tom, ako fungovala cenzúra, kultúra a ako správnym smerom obyvateľstvo usmerniť...

Na konci tridsiatych rokov minulého storočia bola nálada v spoločnosti veľmi napätá. Po vzniku Slovenského štátu sa tieto nálady prejavili predovšetkým vyhnaním Čechov, ale mali aj iné následky. Kronikári sa im síce venujú len okrajovo, ale sem tam sa zmienka predsa len nájde. Možno najzaujímavejšia je v kronike Málinca z roku 1940: „Verejná obecná knižnica zriadená a zariadená bola v zmysle zákona o verejných knižniciach vydaného bývalou vládou Československej republiky. Knihy sa nakupovali do nej bez ohľadu na ich obsah, a tak sa stalo, že tam bola hromada kníh, ktoré svojím obsahom vonkoncom nepatrili do rúk neškoleného dedinského čitateľa. Pre túto príčinu Ministerstvo školstva a národnej osvety ako ústredný úrad osvetovej činnosti vydalo zoznam všetkých kníh, ktoré môžu zostať a ktoré nesmú zostať vo verejných obecných knižniciach. Na základe toho zoznamu bola revízia aj v našej obecnej knižnici. Knižnica mala pred revíziou 483 kníh, po jej uskutočnení zostalo tam len 32 kníh. Vyradené boli všetky tie knihy, ktoré závadné boli s ohľadom mravno-náboženským, ktoré po rečovej alebo citovej stránke urážali slovenský nacionalizmus a ktoré nezodpovedali v našom štáte zavedenému národno-socialistickému duchu. Vyradené knihy sa postupne nahradia knihami zodpovedajúcimi požiadavkám doby. Pre nepatrný počet podržaných kníh, knižnica sa predbežne nepoužíva.“

Okrem knižníc existovali v obciach aj čitárne, vznik a fungovanie jednej z nich popisuje kronikár v Rovňanoch: „Z iniciatívy a za vedenia učiteľa zriadená bola v obci verejná čitáreň, ktorá bola 12. januára slávnostne otvorená. O význame prehovoril učiteľ Michal Chrtiansky, príhovor mal i vládny komisár Ján Lipták. V zime bola otvorená v pondelok, štvrtok a sobotu od šiestej do ôsmej. Umiestnená je v družstve. Osvetlenie dá družstvo a kurivo obec. Kúrením a dozorom bol poverený vždy iný občan. Janko Vašaš zostavil a napísal i poriadok, ktorý sa má v čitárni dodržiavať. ... Čitáreň bola dobre navštevovaná. ... Podľa vládneho nariadenia musí mať každá krčma a hostinec verejne prístupný rozhlasový prijímač i družstvo potravné, menovite pre správy, tak i u nás muselo zakúpiť potravné družstvo a umiestnené je v miestnosti, kde je čitáreň, ale je amplión aj do krčmovej miestnosti. Stálo 2 200 Ks.“

Dobovú atmosféru vykresľuje a napätie medzi katolíkmi a evanjelikmi naznačuje zápis v kronike Ozdína z roku 1941: „Stojí za poznamenanie, že keď na Maticu slovenskú boli útoky zo strany katolíckeho duchovenstva, tu v našej evanjelickej obci prihlásilo sa do Matice slovenskej desať nových členov po prednáške, ktorú mal náš referent pán Štefánik o úlohách Matice.“

Od roku 1939 sa pre obyvateľov organizovali kurzy slovenských dejín: „Aby obyvateľstvo nového Slovenska malo príležitosť oboznámiť sa s dejinami svojho národa, zriadený bol kurz slovenských dejín. Kurz sa začal 16. decembra 1939 a končil 28. februára 1940. Len škoda, že obecenstvo neprejavilo veľký záujem oň a návšteva bola nedostatočná. Podobný ľudový kurz zriadil sa i v školskom roku 1940/41. Zahájenie kurzu bolo 9. novembra 1940. Hlavnými predmetmi tohto kurzu bola ľudová výchova politická, občianska a národná výchova a národný spev. Tieto prednášky už boli hojne navštevované, menovite mládežou, ktorú privábil najmä spev. Evanjelická čiastka účastníkov nacvičila sa trojhlasným zborovým spevom, s ktorým na vianočné sviatky aj verejne vystúpila v kostole.“ (kronika Málinec)

Na záver ešte niekoľko zaujímavosti, ktoré sa týkajú kultúry či vzdelávania. Najskôr sa pozrime do Málinca v roku 1940: „Večná škoda je, že roľnícka čiastka obyvateľstva nemá pochopenie a porozumenie pre školu, nevie oceniť poklady, ktoré škola poskytuje ich deťom a neposiela svoje deti riadne do školy. Dva prvé a tri posledné mesiace školského roka sú lavice roľníckych detí väčšinou prázdne. Príčinou nedbalej dochádzky je to, že tresty za neospravedlnené meškanie sú nielen malé, ale administratívne úrady ich ani nemôžu vymáhať pre svoju zaťaženosť prácou, ktorej sa väčší význam a prednosť dáva. V zimných mesiacoch zase početné chudobné deti pre nedostatočnú obuv a odev musia meškať. Tieto okolnosti sú potom príčinou toho, že priemerný prospech žiactva nie je na tej úrovni, ako by mal byť.“
V školskej kronike Poltára je v roku 1941 aj zmienky o kine: „15. decembra 1940 p. Sivák z Kalinova zaviedol zvukové kino do Poltára. Naše obecenstvo a všetky okolité dediny do 15. júna videli tu do štyridsať zvukových filmov. Vtedy ale pre rôzne osobné trenice kino prechodne zaniklo. My, kultúrni činovníci, (ale aj obecenstvo!) len ľutovať môžeme zaniknutie tejto milej kultúrnej inštitúcie.“
A ešte posledný zápis z kroniky Poltára, opäť rok 1941: „Zmenilo sa všetko i v našej dedine. Akosi smutno bolo. Zábavy boli zakázané. Ak bola nejaká, tak len na veľkú príležitosť, a to len do polnoci. Naša veselá mládež veru týmto nebola priamo nadšená.“

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu hľadajte tu littera.sk alebo tu knihy-golem.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

PLUS

Architekt: Niektoré sedačky sú zámerne nepohodlné

Aké chyby robíme pri zariaďovaní obývačky?

SVET

Muž zastrelil vo Fínsku starostku mesta a dve novinárky

Každú zasiahol ranami z pušky do hlavy a trupu.


Už ste čítali?