reklama

Ako sa Rusi za veľké peniaze na smrť upili

Rozprávanie o tom, ako sa ruskí i nemeckí vojaci správali k civilistom v hornom Novohrade počas prechodu frontu. Rozprávanie o alkohole, obchode, znásilňovaní, kradnutí i smrti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Blížim sa k záveru mojej série. V troch predchádzajúcich dieloch som písal o tom, ako prebiehali boje počas frontu vo Veľkej Vsi, Málinci Hradišti. Dnes sa chcem zamerať na správanie sa vojakov oboch znepriatelených strán k civilistom. Kronikári na túto tému zaznamenali dostatok informácií, skúsenosti boli prevažne negatívne, čo je vzhľadom na okolnosti viac-menej pochopiteľné.

Nemeckí vojaci
Zoberme to chronologicky a pozrime sa najprv na správanie nemeckých vojakov, s ktorými prišli občania v Novohrade do kontaktu skôr. Kronika Veľkej Vsi: Počas pobytu nemeckých vojsk, teraz už frontových, sa civilnému obyvateľstvu nekrivdilo, preto sa tu nemôže zaznamenať žiaden spomenutia hodný, drzý prípad. Vojaci mali v obci svoje vlastné kuchyne. Od civilného obyvateľstva nežiadali potraviny, chleba mali dosť, ale nebol dobrý.“
Len o kúsok ďalej je v kronike Veľkej Vsi ďalší zápis o nemeckých vojakoch, tentoraz v odlišnom duchu: Cez našu obec sa presunovalo množstvo nemeckého vojska... V našej obci mali títo vojaci len kratšiu zastávku – oddych. Všetky ulice boli plné trénmi a kanónmi. Vojaci bez dovolenia brali pre svoje kone seno, ďatelinu atď., koľko len sami chceli, ovšemže bez nejakej náhrady. Ostatné mužstvo vnikalo zase do domov a spiacich ešte ľudí búchaním na dvere pozobúdzali, len aby sa mohli pozohrievať, lebo vtedy bola tuhá zima. Ani títo vojaci sa nedopustili nejakých násilností.
Hodné je tiež spomenúť aj tú okolnosť, že mladý Nemec, vojak asi sedemnásťročný, dopúšťal sa násilností tým, že s automatom na pleciach nútil občanov otvárať chlievy, kde boli ošípané a ktorá sa mu zapáčila, vyhnal von a na mieste zastrelil. Náhradu nedával žiadnu.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skúsenosti s nemeckými vojakmi opisujú aj kronikári ďalších obcí:
„26. decembra dorazil do obce nemecký technický, zásobovací a rezervný bojový útvar. Nesmierne množstvo koní zaplavilo všetky konice. Seno a ovos museli dávať hospodári zdarma. ... Nemeckým vojakom sa viedlo dobre, mali hojnosť potravín a pijatiky. Od civilného obyvateľstva nežiadali žiadne potraviny. Mali riadne – vojenské kuchyne. Chlieb mali v hojnosti a pritom dobrý. K občanom sa vojaci správali slušne a žiaden drzý prípad sa nestal.“ (kronika Breznička)
 „O niekoľko týždňov sa nasťahovala nejaká jednotka nemeckých vojakov do Poltára, odkiaľ zavše navštívili i našu obec. Dokonca naša obec musela dodať okolo 40 priestorových metrov palivového dreva. ... Za dovoz dreva občanom nebolo zaplatené.“ (kronika České Brezovo)
„Hneď po presune frontu bol veľký nedostatok múky, lebo Nemci dedinu veľmi vydrancovali. Ľudia si tak pomáhali, že odchádzali na juh od Lučenca, kde zámožnejší občania mali ešte obilie. Boli to maďarské späť prinavrátené kraje, ktoré vojsko tak vyrabovalo, že v tých dedinách vôbec nebolo kráv, ťažného dobytka ani hydiny a okrem toho títo ľudia už dlhší čas trpeli nedostatkom šatstva. Preto obyvatelia zo severnej časti lučenského okresu odchádzali na juh a vymieňali šaty, sliepky, húsence, dobytok za obilie, jačmeň a kukuricu.“ (kronika Málinec)
„Už pred Vianocami bola nemecká armáda značne živá. Presuny vojsk tiahli našou dedinou. Často dlhé kolóny. Na Štefana prišli tri roty (pracovná brigáda 107) zákopnícke – budovali opevnenia okolo dediny – a dve roty maďarských Rumov z Erdeku. Poslední boli veľmi všivaví a biedni. Aj miestne obyvateľstvo muselo pomáhať kopať zákopy. ... Spomínané vojská boli síce na ťarchu, ale správali sa slušne. Nekradli.“ (kronika Ozdín) V Ozdíne boli tiež tuhé boje, Červenej armáde sa Nemcov najprv podarilo vytlačiť, tí však obec dobili naspäť a držali ju ďalších štrnásť dní. Tento ich pobyt opísal kronikár takto: „Medzitým Nemci dokonávali dielo skazy a ako banditi lúpili po domoch. Odviedli šesť koní, jednu kravu, dvadsaťtri svíň, zo šiestich mäso a slaninu a mnohým vytopenú masť v konvách. Ďalej ovos, kde našli, tak aj všetok jačmeň, rádioprijímače, obuv, šatstvo, potraviny a rozličné veci. Toto im nikdy nezabudneme.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vojaci Červenej armády
Vojakov, ktorí oslobodzovali územie Novohradu, vítali domáci s nadšením. Zo všetkých na ukážku aspoň jeden príklad z kroniky Ozdína: „Aká to bola radosť a nadšenie vidieť prvých Rusov. Mnohí z ľudí radosťou plakali. Vítali, pozdravovali, hostili ako bratov, ako našich vlastných. Ach, boli to smelí nebojácni chlapci a ako sa slušne za svojho pobytu správali! Sláva im, večná sláva! Verili sme, že je už po vojne. Ako sladko a spokojne sme spali tú noc.“
Avšak zďaleka nie všetci príslušníci Červenej armády sa správali slušne. Stále ostávame na Ozdíne: „To bola radosť, keď Rusi opäť oslobodili dedinu. Vítanie a jasot. No hneď i roztrpčenosť, lebo statočne sa osloboditelia nezachovali. Ukradli mi hneď prvú noc rádioprijímač, potraviny, šatstvo, látky na obleky a vylámali skrine. To im nijako neslušalo. Za tým nasledovalo dodávanie pre ruskú armádu. Frontom postihnutá dedina musela dodávať bez pardónu seno, dobytok, pšenicu, zemiaky, sliepky, vajcia atď. Ach, bolo to zlej krvi!
Kapitolou o sebe bolo domáce pálenie, takmer v každom dome. Rusi pili radi a dobre platili za liter. To bolo vlastne pokušením. No keď armáda odtiahla, pálenie prestalo. Rusi platili, zvlášť za pálenku z raži, až 1 000 Kčs za liter. Bolo to čudné a smiešne.“
Vďaka enormnému záujmu sovietskych vojakov o pálenku, si mnohí podnikaví občania polepšili, spomína napríklad kronikár Veľkej Vsi: „Nie div, že akonáhle nebezpečenstvo trocha pominulo, ľudia ihneď vynašli ľahký zdroj príjmu, pálenie domácej pálenky – rožovky, pretože to bola vec veľmi výnosná. Tak sa dostalo pomedzi ľud veľké množstvo peňazí, lebo okrem peňazí Slovenským štátom vydaných, s príchodom Červenej armády dostal sa do obehu nový druh peňazí, a to československých. Kým v Slovenskom štáte boli razené aj cenné kovové peniaze zo striebra – 50, 20 a 10-korunové mince a menšie z niklu, tieto nové peniaze boli všetky papierové. ... Naše peniaze, ktoré so sebou priniesli a ktoré im ako žold boli vyplácané, nemali u nich veľkej ceny. Veď za jeden liter mlieka ponúkali aj 100 Kčs a liter pálenky 1 000 Kčs a za hodinky dávali aj 10 až 15 tisíc Kčs.“
Podobné skúsenosti mali aj v Rovňanoch: „Ruskí vojaci priniesli so sebou aj nové československé papierové peniaze a štedro nimi platili – za liter vodky aj tisíc korún. A kde komu peniaze darovali. Mali mnoho aj maďarských peňazí – pengő, no aj rumunské. Za „časy“ dali i 6 000 korún. Hodinky mali veľmi radi. Boli takí, čo mali i po pätoro.“
V Točnici však na svoju chtivosť po alkohole doplatili: „Po upokojení po fronte začali si gazdovia zháňať najprv kone a vozy. Rusi to predávali. Predávali tie, ktoré ukradli v Maďarsku. Tu ich predávali za páleno alebo za časy (hodinky). Za páleno predali všetko. Tak páleno pálila celá dedina. Kto ako vedel. Varili zo zemiakov, z obilia aj z ražnej múky. Kto čo mal. Veď nepreberali, hlavná vec, že bolo páleno. Do Bartókov doniesli Rusi z niekade metylalkohol. Popili sa, odviezli ich do nemocnice asi šiestich, piati umreli ešte tu. Aj Ján Laco Rúčkove od neho zomrel.
Stali sa prípady, že aj neopatrná žena, ak sa sama dostala medzi nich, že ju obťažovali, znásilnili. Ako frontoví vojaci. No našli sa aj dobrovoľné darkyne, čiernej pleti zvlášť. Čo ukradol niekde, tak jej za lásku dal. Aj zlatý prsteň alebo inú, trebárs aj drahú vec, len časy nie. Tie mal niektorý aj troje na rukách.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kronikár Veľkej Vsi zapísal i svedectvo o okrádaní svojich spoluobčanov: „V mnohých prípadoch vlastníkov domu posielali (vojaci Červenej armády) do krytov, hroziac, že bude Germán strieľať. Kto užil rozumu a nešiel, ten bol na tom lepšie ako ten, čo z bytu odišiel, lebo mnohé veci mu potom chybovali. Najviac ich zaujímali skrine alebo iné náradie, ktoré bolo uzamknuté, hoci bolo i prázdne, ale dnu sa museli dostať i za cenu vylámania dverí. Vojaci boli už natoľko zbehlí v hľadaní vecí, že tieto ponachodili, aj keď boli zamurované alebo v zemi zakopané.“
A napokon ešte zápis z kroniky Brezničky: „Ráno 13. januára zavítali do obce rôzne druhy vojsk ruskej Červenej armády. Obec bola zaplavená veľkým množstvom trénov – koní. Vojsko sa ubytovalo na veľký úkor občanov v bytoch. Kone, koľko sa popratalo, po koniciach, pajtách a veľké množstvo po dvoroch. Sprievodcovia trénov boli bezohľadní a kŕmili senom hospodárov bez všetkého opýtania sa. V bytoch boli vojaci tiež bezohľadní. Brali, čo im bolo potrebné, ba často aj menej potrebné veci. Mnohí občania boli hmotne citeľne poškodení, ale mnohí zasa hmotne zmohutneli. Ruskí vojaci zanechali rôzne predmety – vozy, kone a iné.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Blog je napísaný na základe knihy Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 - 1945 v hornom Novohrade a Kokavsku, ktorej som spoločne s Júliusom Lomenčíkom editorom. Všetky citáty a fotografie sú práve z tejto knihy.

Knihu Zažili sme vojnu je možné kúpiť na littera.sk alebo martinus.sk

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu