reklama

Utekáč. O kultúrnych rozdieloch, „smradľavých hutníkoch“ a „zadubencoch“.

Exkurzia do krásneho, no ťažkého sveta, ktorý už navždy zmizol. O vyvyšovaní sa jedných nad druhými. O kultúrnych rozdieloch. O tom, ako inakosť vzbudzovala obavy voľakedy aj dnes. O kolešniach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Už v prvom blogu o Utekáči som naznačil, že existovali podstatné rozdiely medzi sklármi z Utekáča a roľníkmi žijúcimi v blízkom okolí. Dnes sa im budem venovať podrobnejšie. Utekáč bol robotníckou osadou, do roku 1993 patril administratívne pod Kokavu nad Rimavicou. Okrem Utekáča patrilo pod Kokavu aj niekoľko desiatok menších osád s prevažne roľníckym obyvateľstvom. Asi dve desiatky z nich sa po osamostatnení Utekáča stali jeho súčasťou.

Táto fotografia tak dokonale vystihuje obe tváre Utekáča, že sme sa ju rozhodli použiť na obálke knihy.
Táto fotografia tak dokonale vystihuje obe tváre Utekáča, že sme sa ju rozhodli použiť na obálke knihy.  (zdroj: Martin Sýkorka)

Lazy v okolí Utekáča začali vo väčšej miere vznikať v druhej polovici 19. storočia. Takto ich vznik opísal Jozef Midler v kronike sklárne Clara: „Lazy v našom okolí vznikli hlavne po zrušení poddanstva v roku 1848, kedy početné chudobné zemianske rodiny, bývalí poddaní a bezzemkovia dostali možnosť kúpy rozsiahlych okolitých pozemkov. Osídlenie urýchlilo aj pozdejšie skrachovanie grófa Forgácha. Takto vznikli skutočne početné kopanice – kolešne. Rúbaniská a bány, vzniklé vyrubovaním lesov pre sklárne a píly prerobili sedliaci na zúrodnené polia a políčka. Skaliská a strminy ponechali na pastvu. Stále museli zápasiť s odstraňovaním skál z ornej pôdy a proti prirodzenému samovoľnému zalesňovaniu svojich, skutočne v pote tváre vybojovaných, políčok. V kopcovitom teréne sa pôda obrábala obtiažne a namáhavo. Bolo to v skutku tvrdé a ťažké hospodárenie od včasnej jari do neskorej jesene, od svitu do mrku slnka. Rozširovaním vrchárskych majetkov tratili sa lesy. Veľké prisťahovalectvo bolo zaznamenané z Detvy a podpolianskeho okolia. Hospodárenie vyžadovalo ťažkú a namáhavú prácu, aby mali sedliaci z čoho žiť, iná možnosť nebola.“
Práca na strmých svahoch skutočne nebola jednoduchá, okolie Utekáča navyše bývalo často ohrozované búrkami, ktoré odnášali ornicu do rozvodnených potokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vrchárska idyla Grôňa a Gizule
Vrchárska idyla Grôňa a Gizule 
Svadba na Čeremoši. V pozadí vidno osadu Cisársko s usadlosťami Hrončekovcov a Bystrianovcov.
Svadba na Čeremoši. V pozadí vidno osadu Cisársko s usadlosťami Hrončekovcov a Bystrianovcov. 
Svadobný sprievod kráča z Čeremoša na Havrilovo. V pozadí vidno usadlosť zvanú Majer.
Svadobný sprievod kráča z Čeremoša na Havrilovo. V pozadí vidno usadlosť zvanú Majer. 
Jedna z mojich najobľúbenejších fotografií z knihy. Vyžaruje akýsi zvláštny smútok. Udržiavané lúky na Čeremoši a Ortáši v päťdesiatych rokoch minulého storočia.
Jedna z mojich najobľúbenejších fotografií z knihy. Vyžaruje akýsi zvláštny smútok. Udržiavané lúky na Čeremoši a Ortáši v päťdesiatych rokoch minulého storočia. 

Medzi životom roľníkov a sklárov odjakživa existovali podstatné rozdiely, dokonca ešte v roku 1983 Jozef Midler zaznamenal, že „rozdiely v spôsobe života sklárskych robotníkov a Kokavčanov sa dajú pozorovať ešte aj dnes“. Obidve skupiny obyvateľov existovali samostatne, boli si však navzájom osožné. Roľníci zásobovali sklárov potravinovými článkami, ktoré si títo nedokázali v dostatočnej miere zabezpečiť, pričom práve predaj poľnohospodárskych prebytkov bol jediným zdrojom finančných príjmov sedliakov (na prelome 19. a 20. storočia). Ak mali z čoho, roľníci "prenajímali malé kúsky zeme Utekáčanom, ktorí si potom do zoranej zeme prišli nasadiť zemiaky".
Avšak rovnako ako existovali oblasti, kde si obe skupiny obyvateľov boli navzájom osožné, našlo sa i dosť trecích plôch: „Povahou sa obyvatelia Utekáča podstatne líšili od Kokavčanov a od okolitých lazníkov v najbližšom okolí sklárne. Prinášal to úplne odlišný spôsob práce, bývania, spôsob života a zvyklostí. Mnoho nových prvkov sem bolo prinesených sklármi rôznych národností, ktorí sa tu stretli temer z celej Európy. Tunajšími pôvodnými obyvateľmi boli prijímaní nevraživo, nevľúdne, nedôverovali si. Smradľavými hutníkmi ich volali. Sklári zase podceňovali tunajších roľníkov, považovali ich za nevzdelancov, nevychovancov a chrapúňov. Prisťahovaní sklári, robotníci a úradníci prešli mnohými zemami, všeličo videli a skúsili, vedeli čosi aj o revolučnosti robotníckej triedy, o boji proletariátu, ktorý sa začal rodiť. Pôvodní obyvatelia tohto miesta však neboli nikde, mnohí nepoznali ani Rimavskú Sobotu a preto boli v očiach prišelcov zadubenci.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Drahová okolo roku 1960.
Drahová okolo roku 1960. 
Starká Repková na Pereši
Starká Repková na Pereši 
Drahová okolo roku 1965, v pozadí stará hospodárska budova so šindľovou strechou. Zvieratá v záprahoch už striedali traktory.
Drahová okolo roku 1965, v pozadí stará hospodárska budova so šindľovou strechou. Zvieratá v záprahoch už striedali traktory. 
Žatva u Bystrianskych na Gizuli v roku 1935. Vpredu naftový dvojtaktný motor, na ktorý sa pripájala mláťačka.
Žatva u Bystrianskych na Gizuli v roku 1935. Vpredu naftový dvojtaktný motor, na ktorý sa pripájala mláťačka. 

Vráťme sa však naspäť k lazníkom, takto ich opisuje Jozef Midler: „Sedliacky ľud bol veľmi nábožensky založený, každú nedeľu putovali z lazov pešo do kostola do Kokavy nad Rimavicou. Vtedy sa vyobliekali do krásnych detvianskych a podpolianskych krojov a celé rodiny putovali v letných mesiacoch bosí do kostola, obuli sa len pred Kokavou nad Rimavicou, aby ušetrili krpce a podobnú obuv. Bol to ľud rímsko-katolíckeho vyznania. Stretnutie v kostole, vonku a po ceste im poskytovalo spoločenský život, pozdravenie susedov, rodín, priateľov. Zoznamovali sa navzájom aj mladí ľudia. Cez pracovné dni týždňa, plné tvrdej práce, nebolo na to času. Cestou sa zastavovali v Utekáči a ponúkali robotníckym domácnostiam vajcia, hydinu, mlieko, maslo, tvaroh, mak, jablká a čo zrovna mali. Odtrhnuté od úst predávali, aby takto získavali prepotrebné peniaze na petrolej, soľ a niekedy aj na trochu cukru. Čierny žitný chlebík si dorábali sami, v zime si tkali plátno, súkno, šili krpce, kapce, kabanice s krásnymi výšivkami a opravovali pracovné náradie na obrábanie polí.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Salajka, osada ležiaca najbližšie pri Utekáči. 1905.
Salajka, osada ležiaca najbližšie pri Utekáči. 1905. 
Stará drevenica na Salajke okolo roku 1930.
Stará drevenica na Salajke okolo roku 1930. 
Vyšná časť Drahovej s kaplnkou svätej Rodiny. Budova vpravo viackrát zmenila svoj účel, bola v nej škola i krčma.
Vyšná časť Drahovej s kaplnkou svätej Rodiny. Budova vpravo viackrát zmenila svoj účel, bola v nej škola i krčma. 
Hostinec na Gizuli - Puste. V dome bol obchod, krčma aj byt. Za pozornosť stojí holič a jeho zákazník vľavo od domu.
Hostinec na Gizuli - Puste. V dome bol obchod, krčma aj byt. Za pozornosť stojí holič a jeho zákazník vľavo od domu. 

Laznícke usadlosti sa začali meniť po druhej svetovej vojne a hlavne po roku 1948. Jozef Midler to zdôvodňuje takto: „Tvrdá a málo prinášajúca robota hlavne po roku 1945 postupne zohnala z vrchov pracovitých sedliakov, keď sa im naskytla možnosť ísť pracovať do nových budovaných priemyselných podnikov, do modernejšieho poľnohospodárstva a inde. Z dorastajúcej mládeže, ktorí ešte predsa len bývajú v bližších vrchárskych usadlostiach, už pomaly vymiera tá kedysi povestná a kŕčovitá priľnavosť k pôde, ktorá bola tak ťažko vybojovaná prácou ich predkov, Niet sa čomu diviť, keď bývalý poddaný, bedár a bezzemok mal možnosť kúpiť si kus vrchárskej zeme, mal pocit a istotu, že je to jeho. Veľmi tvrdo sa vykúpil, keď musel zúrodniť kopce, postaviť kolešňu a vygazdovať statok. Zakladatelia lazov by tieto nikdy neopustili. Ešte aj ich priamy potomkovia takí boli, ale rokmi a hlavne zmenou po roku 1945 začali lazy postupne opúšťať.“
Toto je však len časť pravdy. Jedným dychom treba povedať, že zásadný podiel na vyľudnení lazov okolo Utekáča mala komunistická moc. Strmé svahy síce neboli vhodné pre kolektívne obrábanie (JRD), ale pre komunistov boli nepohodlní aj samostatne hospodáriaci roľníci a dali si záležať, aby im život znepríjemnili čo najviac a dostali ich tam, kam ich chceli dostať. Pomohli si nielen likvidačnými kontingentmi pre samostatne hospodáriacich roľníkov, ale aj núteným zalesňovaním, rôzne zdôvodneným. Dnes sú lazy v okolí Utekáča alebo zaniknuté alebo slúžia na rekreačné účely, aj keď pár výnimiek sa iste nájde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stretnutie hutníkov a sedliakov na gazdovstve u Bystrianov. Aj podľa oblečenia je evidentné, kto ku ktorej skupine patrí.
Stretnutie hutníkov a sedliakov na gazdovstve u Bystrianov. Aj podľa oblečenia je evidentné, kto ku ktorej skupine patrí. 
Zvážanie sena z lúk pod Železnou bránou.
Zvážanie sena z lúk pod Železnou bránou. 
Na robotu zostali len starci, deti a vnúčatá odišli za ľahším životom do dolín...
Na robotu zostali len starci, deti a vnúčatá odišli za ľahším životom do dolín... 

Na úplný záver som si nechal opis kolešne – typickej usadlosti na lazoch okolo Utekáča či Kokavy, opäť Jozef Midler: „Kolešňa bola postavená z drevených hranolov, ručne okresaných a špáry sa vymazávali vždy na jeseň hlinou a machom. Obloky boli maličké a bolo ich málo. Zvyčajne jeden oblôčik pre miestnosť, ktorý bol orientovaný tak, aby bývajúci videli, kto k nim prichádza, keď zabrechal biely chlpatý a veľký sedliacky pes. Obyčajne boli psy aj dva, srdité, naháňajúce strach každému prichodiacemu, skrátka užitočné zvieratá pre ochranu vrchárskej kolešniarskej usadlosti. Každá kolešniarska usadlosť spravidla obsahovala: drevenú kolešňu prikrytú slamou a u „zámožnejších“ drevenou šingľou, bola tam jedna izba na spanie, vybavená oltárikom na modlenie. Išlo o izbu doslova posvätnú, kde sa dostala len najbližšia rodina a uznávaní solídni návštevníci. Kolešniar obyčajne pozval hosťa, suseda a rodinu do kuchyne, ktorá bola vybavená hlinou, tehlou alebo skalou, postaveným šporákom súčasne s predpecím. Bol tam veľký na hrubo otesaný drevený stôl a lavice (široké, na ktorých sa dalo aj vyspať), malá polica a po stenách boli vyvesené maľované taniere, drevené varechy a ďalšie kuchynské potreby. Dlážku tvorila udupaná zem. Kolešne boli bez komínov, dym vstupoval priamo do priestoru povaly. Povala slúžila v zime aj ako udiareň.
Okolo kolešni boli z dreva ale najčastejšie zo skál postavené pomocné hospodárske budovy ako humno, maštaľ, chlievce, kurník, pivnica zapustená do brehu a podobne. Nesmela chýbať studňa a napájadlá pre dobytok.“

Stará kolešňa pri Ľuptákovej lúke na Nadrimave okolo roku 1960. Socializmus neprial súkromne hospodáriacim roľníkom.
Stará kolešňa pri Ľuptákovej lúke na Nadrimave okolo roku 1960. Socializmus neprial súkromne hospodáriacim roľníkom. 
Orba nad Slezákovom nad Salajkou. Podmienky boli skutočne obtiažne.
Orba nad Slezákovom nad Salajkou. Podmienky boli skutočne obtiažne. 

Všetky fotografie a citáty v blogu sú z knihy Utekáč na dobových fotografiách 1: Premeny obce a osád v jej okolí. Pôvodne ale citáty pochádzajú z kroniky Utekáča, ktorú v polovici osemdesiatych rokov 20. storočia zostavil Jozef Midler. Ďalšie ukážky nájdete na martinus.sk

Lazy okolo Utekáča sú krásne v každom ročnom období. Oplatí sa sem prísť poprechádzať.
Lazy okolo Utekáča sú krásne v každom ročnom období. Oplatí sa sem prísť poprechádzať. 
Pod rukami mladej ženy vzniká plátno...
Pod rukami mladej ženy vzniká plátno... (zdroj: Martin Sýkorka)
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu