Čierna kronika z minulého storočia

Autor: Mišo Šesták | 22.3.2017 o 8:27 | Karma článku: 10,46 | Prečítané:  3957x

Samolúpež. Vražda a samovražda. Slepý hodinár. Povodeň. Automobilová nehoda. To všetko v jednej obci v rozmedzí rokov 1932 až 1957.

V obecných kronikách nachádzame aj správy o mimoriadnych udalostiach v jednotlivých dedinách. Tak je tomu i v kronikách novohradskej obce Cinobaňa, z ktorých sme čerpali do knihy Cinobaňa: Fakty a obrazy. Do tohto blogu som vybral päť ukážok mimoriadnych, a až na jeden prípad tragických, udalostí, ktoré sa v Cinobani stali v rozmedzí rokov 1932 až 1957 (Mená som skrátil, v kronike aj knihe sú v plnom znení.)

Krádež na cinobanskej pošte
Začnime v roku 1932, kedy vo svete i u nás vrcholila svetová hospodárska kríza. Tvrdo dopadla aj na Cinobaňu, a tak si niektorí pomáhali, ako vedeli: „Dňa 30. novembra 1932 rozchýrilo sa po Cinobani, že tam zbojníci o piatej hodine večer (lebo na konci novembra je o piatej hodine už poriadne tma) prepadli zbojníci listonoša, Juraja K., keď niesol z nádražia na poštu poštové vrece s 23 000 Kč. Toto vrece i poštovú kapsu mu vraj vzali zbojníci. Bolo z toho vzrušenie a mnoho rečí, ale tragédia začala byť čoskoro veselšou, keď sa ukázalo, že to všetko s tým K. prepadnutím nie je celkom v poriadku. Za prvé nemal K. ani najmenšie zranenie, a to bolo strašne podozrivé. Ani len zaucho nedostal, aby to na ňom bolo vidieť. Vyzeralo to, ako keby k nemu zbojníci prišli a on im hovoril: „Tu máte, páni, poslúžte si!“ A veru aj to bezmála práve tak bolo. Vysvetlilo sa to onedlho. K. mal malé príjmy, alebo menšie ako potreby. Chcel by si niečo zarobiť, ale nevedel ako. Nosieval síce občas mnoho peňazí, ale tie neboli jeho. Rozhodol sa preto (akiste to kedysi čítal v novinách), že finguje prepadnutie. Bola v tom nevýhoda, že sa o peniaze musí deliť, ale nedalo sa nič iného robiť. Ostatne si myslel, že vo vreciach býva pred prvým niekedy až do 40 000 Kč, stála aj tá polovička za to. Dobre teda. Šlo len o to, kto to prepadnutie prevedie. Najprv obrátil svoju pozornosť na Pavla Š. Ten by síce tiež nejaký ten groš nezahodil, ale bol to chlap statočný a o takom podniku nechcel ani počuť. Preto šiel K. k Štefanovi S. Ale i toho nechal a podľa toho, čo sa hovorilo na súde, rozbilo sa to iba preto, že K. zistil, že S. má viac spoločníkov, s ktorými by sa musel deliť a preto mu oznámil, že sa nemá nič podnikať, lebo peniaze nedošli. Najspoľahlivejším pomocníkom zdal sa K. nakoniec dvadsaťročný poľnohospodársky robotník z Táňova, Juraj N. S tým si plán presne určil a tiež stanovil deň prevedenia – 30. novembra 1932 – pred prvým v mesiaci, kedy malo dôjsť viac peňazí. A toho dňa k tomu tiež došlo. Obaja vinníci chceli sa o peniaze podeliť, ale nepodelili, lebo sa ich podvod prezradil prv, ako by k deleniu mohlo dôjsť. Obaja boli zatknutí a dostali sa k súdu. Jurajovi N. na obžalobný spis priskočilo akési vlámanie, ktorého sa dopustil tri týždne pred cinobanským zbojstvom u Márie K., u ktorej vzal za 333 Kč plátna. Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil oboch za zločin krádeže a nameral každému po poldruha roku žalára a trojročnej straty úradu. S nimi boli obvinení ešte traja muži, ale tí boli oslobodení.“

Vražda a samovražda v obci
Z roku 1932 je aj ďalšia udalosť: „Nebolo divu, že za takých neblahých okolností našli sa aj zúfalí ľudia. Ani rodičovská obozretnosť nezamedzí nerozmyslený čin šialeného milenca. Chorobná zúrivosť Juraja Š. vyvrcholila v júli 1932 v šialenom čine. Juraj Š., beznádejnou láskou do šialenosti podráždený mladík, zastrelil svoju milenku Pavlinu G. Po vykonaní tejto vraždy obrátil zbraň proti sebe a spáchal samovraždu. Táto dvojitá vražda vyvolala u občanov veľkú sústrasť. Rodičia nešťastných mladíkov boli úplne zronení. Pohreb týchto nešťastníkov odbýval sa za veľkej účasti miestnych a okolitých občanov. Keď neúprosný osud nedoprial im blaženého súžitia, tak v spoločnom hrobe spia tichý a večný spánok.“

Slepec hodinár a zvonár
Ďalší prípad je jediný, ktorý nie je tragický, je to skôr perlička zo života obce: „Keď zaznie hlas zvonov v Cinobani, len tunajší ľudia vedia, kto zvoní. Ján P., v obci pod menom Janko, je už od malička slepý. Nakoľko pred šesťdesiatimi rokmi neboli ústavy pre slepcov, ako sú dnes, tak Janko rástol doma. Naučil sa po hlase poznávať ľudí a ísť do bársktorého domu. Ako väčšina slepcov, tak aj Janko má vyvinutý sluch a cit. Keď v kostole na organ ťahá mechy, spieva naspamäť každú pobožnú pieseň. Niet piesne v spevníku, ktorú by nepoznal. Pri jeho dobrom sluchu má ešte lepší hmat. Priamo zázračné je, že v hodinách na veži opravuje vady. Väčšiu vadu, ktorú sám nemôže opraviť, opraví tak, že vyberie chybnú súčiastku hodín a odnesie k majstrovi. Opravenú súčiastku sám vloží na svoje miesto. A hodiny sú zase bezvadné. Neopytuje sa, koľko hodín je, ale sám povie tomu, kto nevie. Mimo cirkevnej služby píli drevo a hneď ho aj štiepa. Opravuje schody na vežu, keď je nejaká doska zlá. Miestni gazdovia úplne sa spoliehajú na jeho časovú predpoveď. Dokonca vie aj veštiť z ruky. Každému vie povedať, kedy sa narodil a akú povahu má. Janka netreba volať na kar. On príde sám, lebo si rád vypije. Je škoda, že za posledných časov hodne holduje alkoholizmu a v opilom stave jeho grobianstvo nemá žiadnych medzí.“

Povodeň
Počas druhej svetovej vojny dovalila sa na Cinobaňu veľká voda: „Dňa 19. mája 1941 večer o šiestej hodine a desiatej minúte zastihla našu obec veľká živelná pohroma. Okolo trištvrte na šesť odpoludnia začal padať prudký dážď, ktorý sa stále stupňoval a napokon sa premenil v prietrž mračien. O šiestej hodine a desiatej minúte bezvýznamný malý potôčik, ktorý tečie pod školou, veľmi sa rozvodnil. Hladina vody sa zodvihla o dva metre. Pretože spád toku je dosť značný, špinavá voda valila sa s takou prudkosťou, že špinavý prúd pôsobil občianstvu značné škody. Špinavý prúd odnášal občanom z dvora brvná, hospodárske náradie, chlievy, prasatá, hrady.
Špinavá voda valila sa do tých bytov, ktoré sú pri potoku a v byte urobila veľkú škodu. V obci slepý zvonár zvonil na poplach a občianstvo bolo hneď zmobilizované, aby sa bránilo proti tejto strašnej živelnej pohrome. Zachraňovacie práce zorganizoval miestny vedúci notár Štefan Štefánik. Jeho obozretnosti možno ďakovať, že táto živelná pohroma na životoch ľudí a zvierat ešte viac škody neurobila.
Predsa táto príšerná hydra živelných pohrôm požadovala svoju korisť na živote miestneho obecného koziara, Matúša L. Mal iba jednu ruku, chcel vytiahnuť z rozbesneného prúdu svoje kozľa. Špinavý prúd zachytil záchrancu a unášal ho ďalej.
Koziar nevedel plávať, vo vode stratil vedomie a utopil sa. Utopenca školské deti našli vyše dediny. Bol zachytený na jednom kre. Prišiel miestny obvodný lekár Dr. J. Mynarik, ale tento iba už jeho smrť mohol ustáliť.“

Automobilová nehoda
Najnovšia udalosť je už zo socializmu, v hlavnej úlohe alkohol za volantom: „V roku 1957 Správa štátnych ciest v Lučenci opravovala hradskú vedúcu od zvolenskej cesty cez Točnicu a Cinobaňu na Turíčky. Zamestnanci štátnych ciest používali pri valcovaní na kropenie cesty motorové vozidlo, špeciálne prispôsobené na tieto účely s veľkou nádržou na vodu s obsahom asi 25 hl. Keď sa s opravou cesty priblížili k Cinobani, voľné chvíle po zamestnaní trávili zamestnanci v obci, lebo niektorí boli dosť ďaleko vzdialení od svojich domovov a spávali v služobnom pojazdnom voze.
Dňa 2. augusta 1957 večer istá skupina týchto zamestnancov po zastavení sa v hostinci u Eleny Tinesovej vybrala sa na nepovolenú jazdu so spomenutým kropiacim vozom na Turíčky, aby odviezla troch občanov Turíčiek, nachádzajúcich sa toho času v Cinobani, domov. Boli to Juraj S., Ján S. a Ondrej M. Okrem vodiča vozidla T. z Uhorského, ktorý bol v podnapitom stave, zúčastnili sa tejto cesty i strojvodiči od parného valca Ondrej Š. z Ľupče a J. Ambróš z Prahy pri Lučenci. Vodič svojou neopatrnou jazdou upozornil hneď na seba obyvateľov dolného konca Cinobane, že nie je schopný ovládnuť riadené motorové vozidlo. Pred Turíčkami (pri kríži) na zatáčke doľava, zatáčku nevybral, vybehol na polia a pretože sa dostal nečakane s vozidlom na okraj hlbokej cestnej priekopy, kropiaci voz sa v rýchlosti prevrátil z okraja oráčiny na ľavú stranu do priekopy, kde ho pravdepodobne zvážila nádrž naplnená asi do polovice vodou. Následky tohto nešťastného cestovania boli veľké. Juraj S. z Turíčiek, asi šesťdesiatročný, ktorý sedel na vrchu vozidla, ostal pod autom mŕtvy, ba roztrhaný na niekoľko kusov. Strojvodiči Ondrej Š. a Július A. sediaci tiež na vrchu, dostali sa pod auto a nemohli sa sami vyslobodiť, lebo boli pritisnutí. Ondrej M. utrpel ťažký úraz na rukách a na boku. Vodičovi T. a Jánovi S. sediacemu v kabíne sa nič nestalo.
Na hrozný krik volajúcich o pomoc urýchlene sa na miesto nehody zbehli občania z Turíčiek a na výzvu miestnym rozhlasom i občania z Cinobane, aby pomohli postihnutým a zachránili, čo sa ešte v rýchlosti zachrániť dalo. Po namáhavom dvíhaní jednotlivých častí zničeného vozidla podarilo sa spomenutých troch spod auta povyťahovať a sanitným vozidlom, ktoré urýchlene pristavil náš občan Brauner, odviezť do nemocnice v Lučenci. Bolo to strašné, pretože bolestivé výkriky zachraňovaných ozývali sa i zo sanitného auta celou cestou až do Lučenca, kde im bola poskytnutá prvá pomoc. V nemocnici v Lučenci po krátkom čase strojvodičovi Š. (otec dvoch detí) amputovali až od pleca pomliaždenú pravú ruku, iné úrazy sa mu zahojili. Július A. po ťažkom úraze ostal trvalý mrzák na ruku, ktorú dobre používať nemôže a Ondrej M. sa tiež dlhý čas liečil z úrazov, no celkom sa nevyliečil.
Krajský súd v Banskej Bystrici v roku 1958 odsúdil vodiča vozidla T. na päť rokov odňatia slobody a zničené kropiace vozidlo, ktoré sa stalo nepoužívateľné, mu v hodnote 169 000 Kčs predpísali k náhrade. Na uvedenú automobilovú nehodu budú naši občania dlho spomínať. Nech je výkričníkom najmä pre vodičov motorových vozidiel, ktorí ponaučení z tohto prípadu, nech jazdia opatrne a bez používania alkoholických nápojov.“

Všetky citáty sú z cinobanských kroník v podobe, v ktorej sme ich citovali v knihe Cinobaňa: Fakty a obrazy. Viac informácií o knihe nájdete tu, k dispozícii je už len posledných pár kusov na OÚ Cinobaňa.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

V správnom čase na správnom balkóne

Tiahnuce žeriavy a husi, ale aj strieľajúci psychopat a výbuch plynu. Čo všetko sa dá odfotiť z bytu.

ŠPORT

Dravecký o vyhodení: Beriem všetko na seba

Dravecký si s veľkou pravdepodobnosťou nezahrá na olympiáde.

KULTÚRA

Najškaredšia modelka na svete sa dočkala vlastného filmu

Madame slúžka je netypická francúzska komédia.


Už ste čítali?