Ako prežiť skok z výšky 2000 metrov, keď sa neotvorí padák

Autor: Mišo Šesták | 25.4.2017 o 8:27 | Karma článku: 10,29 | Prečítané:  3791x

Prvé skoky športových parašutistov v Novohrade. Ako skáče majster športu. Ako sa dá prežiť skok z výšky 2000 metrov, keď sa neotvorí padák.

Parašutisti vo svojich začiatkoch nepatrili pod aerokluby, boli pričlenení k telovýchovnej organizácii Sokol. Parakrúžok v Lučenci bol známy ako Branný oddiel Sokola Poľana Opatová. Jeho členovia si na Čurgove – asi sto metrov za cestou oproti terajšej pumpe pohonných hmôt nad Opatovou – vybudovali cvičnú prekážkovú dráhu (paradráha, opičiareň, gorodky...), kde na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia trápili svoje telá – behali, skákali, cvičili, učili sa teóriu.
Tibor Kotek v knihe Krídla nad Novohradom spomína na začiatky parašutizmu takto: „Prvá garnitúra lučenských parašutistov absolvovala svoje prvé zoskoky a súčasne prvé verejné predstavenie v roku 1950. ... Pätnásť parašutistov zoskočilo na lúku medzi závodom Poľana a železničnou stanicou. Zoskočili z C-47 (Douglas DC-3 Dakota). Výška zoskoku, pre dnešok nezvyčajná, bola 300 metrov. Skákali na hnedookrových padákoch, okrúhlych VJ-1. Lučenec mal na dosť dlhý čas tému na debaty. Na zoskok upozorňovali asi týždeň vopred ručne kreslené a pastelkami dotvorené „plagáty“.
Na jeden nálet vyskočili vždy dvaja-traja parašutisti v skupine. Prázdna Dakota trochu sklesala, potom prudko sklopila nos. Pilot ju zrovnal niekoľko metrov nad lúkou, celú ju prekopíroval a dal tak do pohybu tisíce prizerajúcich sa. Bezhlavo utekali z cesty rútiacim sa tonám kovu.
Pred budovou stanice pilot lietadlo zdvihol tiahlym oblúkom pravej stúpavej zatáčky.“

Ďalšie spomienky sú z roku 1955. Vtedy do Lučenca začal z Očovej lietať výsadkový Fairchild (UC-61) a občas priletel aj Sokol prispôsobený na výsadky. Tibor Kotek píše: „Bola to paraverzia. Od M-1-C, z ktorého bol odvodený, sa líšil najmä kabínou. Na pravej strane sa kabína otvárala posunutím celého plexitového panelu dozadu. Na krídle bol zosilnený a rozšírený chodníček – gumový poťah, aby sa parašutista mohol pred zoskokom postaviť na krídlo, z ktorého sa skákalo. Na hornej časti kabíny – na trupe, bol držiak, toho sa mohol parašutista pri zaujímaní polohy na krídle pridržať, aby mal stabilnejšiu polohu pred zoskokom. Zo Sokola skákali parašutisti v Lučenci už na leteckom dni v roku 1955.
Jeden zoskočil z výšky asi 1 000 metrov, padal 10 sekúnd, čo sa obecenstvu zdalo byť večnosťou. Potom nad ním plesol a rozkvitol farebný okrúhly PTCH. Sokol potom pokračoval v nekonečnom stúpaní, napokon zrovnal smer a preskakujúci vzrušený hlas komentátora informoval, že bude skákať majster športu Juraj Kriváň.
Za lietadlom sa začal odvíjať červený dymový pás. Dymová clona sa od lietadla oddelila, Kriváň zoskočil. Vzduchom letel červený dymový pás ukončený čiernou bodočkou. Tá sa rýchlo zväčšovala, nadobúdala obrysy ľudského tela. Ruky aj nohy naširoko roztiahnuté, telo akoby pribité k červenému dymovému pásu. Padal a zväčšoval sa. Podľa hlásateľa to mal byť voľný pád trvajúci 25 až 30 sekúnd. Už ich nik nepočítal, nesledoval, ľudia začali byť nepokojní, odhadovali vzdialenosť valiaceho sa skokana od zeme. Bol už veľmi nízko. Vtedy mu z chrbta vystrelil červený plamienok (vak vrchlíka) a o chvíľu nad ním tlmene plesol biely štvorcový padák PD-47. Dymovnica, upevnená na skokanovej nohe, ešte trochu počmudila, a potom nastal hromadný pohyb návštevníkov po ploche letiska. Všetko utekalo k predpokladanému miestu dopadu. Kriváň pristál neďaleko hangára. Ľudia stáli okolo, šťastní z toho, čo videli, viseli očami na legende parašutizmu. Juraj si zbalil padák do náručia a pomaly, sprevádzaný obdivujúcim davom, odkráčal k hangáru.
Pre obecenstvo to bol nevšedný, mimoriadne silný zážitok. Zdá sa, že to bolo nedávno. A udialo sa to pred polstoročím. Juraj Kriváň mal v tom čase na konte viac ako 200 zoskokov. Všeobecne bol uznávaným „profesorom“ voľného pádu. Jeho články o metodike „skákania“ vychádzali ako seriál v časopise
Křídla vlasti, ročník 1954.“

A napokon príbeh, spomienka, ktorý som avizoval už v názve. Odohral sa v roku 1969, jeho aktérom bol majster športu Pavol Rosík: „Bežný zoskok z 2 000 metrov sa stal dramatickým, keď mal nad parašutistom plesnúť vrchlík padáka. Ten však len vyletel z obalu a neotvoril sa! Ostal čudne schumľaný a pád pokračoval! Pri odhadzovaní vrchlíka sa uvoľnila len jedna strana, čím sa padák, alebo to, čo z neho zostalo, dostal do rotácie. Každou sekundou sa blížil k zemi. Nervy drásajúca situácia sa mala skončiť v nasledujúcich sekundách. Záchranný padák vystrelil nad Rosíka. Skončí sa nervák? Nie, neskončil sa! Len pribudol ďalší chumeľ. Padáky sa do seba zaplietli. Už nebolo čo otvoriť a nebolo kedy! Posledné metre ubehli v mrazivej hrôze všetkých, ktorí situáciu sledovali. Parašutista bol v silone zamotaný, z chumľa mu trčali len nohy, dolu nevidel. Dozorčí doskokovej plochy, hoci bez nádeje na úspech, nezakričal, ale zareval do megafónu: „SPOLU NOHY!“
A buch! Telo bolo dolu a v momente ho zakryl chumeľ z padákov. Každý vedel, čo sa stalo. Bol to hrozný pohľad. Navyše na letisku boli na sústredení branci, ktorí práve absolvovali svoje prvé zoskoky. Klusali k miestu dopadu. Nebol to pohľad pre nich, preto dozorčí cez megafón dal povel čelom vzad a odchod naspäť k hangáru. Sám sa so sebazaprením, bola to jeho povinnosť, pobral k miestu tragédie. Tam už boli dvaja parašutisti, ktorí skákali pred a po Rosíkovi. Ale boli traja! Ten tretí, ktorý tam poblednutý chodil, bol Paľo Rosík! Dopadol na dažďom rozmočený kúsok plochy, dopadol na nohy, lebo chumeľ ho aspoň stabilizoval a počul povel „spolu nohy!“ Bol v šoku a len v noci sa prihlásili bolesti krížov. Až vtedy ho kamaráti dokázali presvedčiť a bol odvezený na celkové zdravotné vyšetrenie do zvolenskej nemocnice.
Neuveriteľné, ale stalo sa! A navyše to nebol jediný takýto prípad. Tri roky predtým, v roku 1966, tiež z výšky 2 000 metrov na podobne zmuchľaných padákoch dopadol pri svojom 909. zoskoku Majster športu Vladimír Zámečník v Prievidzi. Aj toho zachránila rozmoknutá oranica a všetci svätí! Poškodená chrbtica ho na dva roky z činnosti vyradila, ale skákal aj potom, hoci sa musel strážiť a vyhýbať prudkým dopadom.“

Všetky citáty a fotografie v blogu pochádzajú z knihy Krídla nad Novohradom, na ktorej vydaní som sa podieľal. Ďalšie ukážky z knihy vrátane menného registra niekoľko sto ľudí, o ktorých sa v knihe píše, nájdete na na Martinuse.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Ficov perfektný deň a Dankova estráda ega

Novinári sa museli prehrabávať v úlomkoch Dankovho poníženia.

DOMOV

Reportér Týždňa: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Magušin sa s Dankom rozprával počas Ficovej tlačovky.


Už ste čítali?