Utekáč. Trestné oznámenia kvôli školskej dochádzke

Autor: Mišo Šesták | 15.6.2017 o 8:27 | (upravené 16.6.2017 o 9:35) Karma článku: 7,57 | Prečítané:  2520x

Čo mohli robiť učitelia, keď bola školská dochádzka na úrovni 15 či 20 percent? Pomáhali pokuty a trestné oznámenia?

Pri práci na knihe o školstve a kultúre v Utekáči sme sa dostali k množstvu zaujímavých informácií. Možno vôbec najhodnotnejšie sú tie, ktoré hovoria o živote na tzv. pustatinskej škole v Drahovej. Pri založení v roku 1913 patrila pod školu v Kokave nad Rimavicou, samostatnou sa stala od školského roku 1925/26. Školský okres bol zložený z dediny Drahová a pustatín Háj, Rovienka, Močiar, Grôň, Gizuľa, Pereš, Čeremoš, Gajdoška, Gilgová, Dlhá Lúka, Havrilovo, Ďurkovka, Árenda a Jaseninka. Tieto boli podľa školskej kroniky založené medzi rokmi 1860 až 1908. Pri založení školy v roku 1913 tu spolu žilo približne 1 500 obyvateľov. Do 1. januára 1993 patrili tieto osady pod tzv. politickú obec Kokava nad Rimavicou, od tohto dátumu patrí väčšina z nich pod Utekáč.

O situácii pred založením školy sa píše v školskej kronike nasledovné: „Ľud vzdialený na viac ako 4 km od verejnej školy, bol nútený sám sa starať o vzdelanie svojich dietok. Škôl cirkevných nebolo, ani zvláštnych budov, preto si gazdovia zariaďovali vo svojich domoch súkromné školy. Tieto budovy nijakým pádom nezodpovedali predpisom školským a vyučovanie bolo vydržiavané len cez zimu, t. j. v mesiacoch listopadu, prosinci, lednu, únoru a březnu. Vyučovali vždy gazdovia alebo remeselníci znalí písma, počtov a náboženstva, ktorému vždy kládli najväčšiu cenu.“

Ani postavenie školy v Drahovej nevyriešilo problémy vzdialeností – niektoré deti museli stále dochádzať päť až šesť kilometrov pešo. To sa zlepšilo až po otvorení jednotriednych škôl na Močiari a Jaseninke, ale o tom inokedy.

Od počiatku fungovania drahovskej školy bol problematický vzťah medzi učiteľmi a miestnymi obyvateľmi. Teraz to len zľahka načrtnem, pretože téme sa chcem venovať podrobnejšie. Prví traja učitelia boli Imrich Fekete („Rodom Maďar, neznalý jazyka slovenského.“), Jozef Banhlami („Bol rodený čistý Maďar, neznalý slova slovenského, ktorý vyučoval i na Utekáči. Z jeho životopisu nie je nič známo, len to, že v škole nemal učiteľskej autority a bol žiakom na posmech. Pri jeho odchode zostal byt tak nečistý, že trvalo dlhý čas, pokým sa od všelijakého hmyzu očistil.“) a Gustáv Gembický z Kokavy nad Rimavicou („Akým jazykom sa vyučovalo, nie je známe, ale bezpochyby maďarským, lebo triedny výkaz bol vedený v témže jazyku. ... Nemal vôbec žiadnu starosť o školu. Jeho záľubám viacej času venoval ako službe. V zime bol vždy na poľovačke a v lete lapal pstruhy. Dochádzka bola za jeho časov veľmo špatná.“)

Práve pri dochádzke by som sa rád pristavil. Sťažnosti na zlú dochádzku sa ako červená niť ťahajú celou existenciou drahovskej školy.

„Dochádzka školská bola planá. Cez jeseň, jar a leto dietky rodičia nechávali si doma ku paseniu a v zime boli záveje snehové a špatná cesta.“ (1920/21)
„Dochádzka v tomto školskom roku je veľmi špatná od čias volieb. Od Veľkej noci bolo priemerne 15 až 20 % prítomných.“ (1925/26)
„Dochádzka školská cez všetky predpisy i zakročenia bola celkove veľmi špatná. Po veľkonočných sviatkoch bolo priemerne prítomných vždy 10 až 15 %.“ (1926/27)
„Dochádzka je veľmi biedna hneď na začiatku školského roka. Rodičia potrebujú deti najviacej na pasenie a to je tá boľavá stránka tunajšej práce. Jeden deň príde štvrtina detí, druhý deň druhá. ... Dochádzka sa horší, deti už nemôžu chodiť do školy bosé a topánky nedostať. Využívajú toho aj tí, ktorí majú deti zaobuté. Vec sa nedá zistiť a takýmto spôsobom mám zviazané ruky. Nemôžem zasahovať trestami. Musím vyčkať do jari.“ (1945/46)
„Dochádzka žiakov aj v tomto roku bola neuspokojivá. Ešte stále máme rodičov, ktorí nechápu správne pravidelné navštevovanie školy a v mnohých prípadoch i pre malichernosti nechávajú žiakov doma. ... Priemer na jedného žiaka pripadá na konci v I. triede 97,53 zameškaných hodín. ... V II. triede dochádzka žiakov bola ešte horšia. Na konci roka na jedného žiaka pripadá priemerne 124,28 zameškaných hodín.“ (1962/63) Rekordérom bol žiak s vymeškanými 458 hodinami.

Sú ale aj optimistickejšie zápisy, napríklad z roku 1923: „Dochádzka školská bola tohto školského roku uspokojivá, je vidno, že na tunajších ľudí v tomto ohľade je nutná prísnosť úradov, lebo iným spôsobom by sa udržať nedala.“

V ďalších zápisoch sa dozvedáme i to, čo učitelia mysleli pod prísnosťou úradov či trestami. Žiakov (a ich rodičov) s najväčším počtom vymeškaných hodín hlásili ďalej úradom, čo neprispievalo k dobrému vzťahu medzi učiteľmi a rodičmi (hneď prvý zápis naznačuje, že to mohlo viesť aj k napätým a dramatickým situáciám). Na ilustráciu niekoľko zápisov z rôznych období:

„Postup v udávaní pre neospravedlnenú dochádzku školskú sa prísne dodržiava, ale ide o život tunajšieho učiteľa.“ (1924/25)
„Dochádzka za mesiac september bola ešte dosť dobrá proti predošlým školským rokom. Priemer 69,78 %. No neuspokojíme sa s tým, je to všetko málo. Trestné oznámenia začínajú gazdov zas strašiť. Pre postrašenie predbežne je ich len päť kusov poslaných. Len tieto najtvrdšie prostriedky tu účinkujú. ... Dochádzka za mesiac apríl sa značne zlepšila, azda aj vplyvom toho, že po zimnej pauze od marca podávajú sa opäť trestné oznámenia. Štefan V., vrchol rodičovskej zadubenosti a hriešnej ľahostajnosti, dostal pokutu 400 Kčs za syna, respektíve jeho vymeškanie v marci. Mimochodom, chlapec opustí školu z tretieho ročníka, lebo je rok čo rok neklasifikovaný. ... Dochádzka za jún bola celkom dobrá. Chýbanie žiactva zapríčiňovali rôzne jarné práce. Ale hlavné je, že rodičia z väčšej časti naučili sa poriadku a deti si riadne pýtali. Vzorom neukáznených rodičov bol Martin H., „starosta Drahovej“, ktorý zo vzdoru dôsledne nepýtal svoje deti. Smutno, že to robí práve človek, ktorý má byť vzorom v doslovnom slova zmysle. Nuž poučenie dostal, keď zaplatil 500 Kčs, čo trest.“ (1946/47)
„Vyučovanie bolo hatené, zvlášť v II. triede, zlou dochádzkou žiactva. Obyvateľstvo prestalo už akosi reagovať aj na vyzvania, nuž v novembri boli zaslané tri trestné oznámenia za žiačky Júliu Š., Annu K. a Máriu V. Trest nebol veľký, od 100 do 200 Kčs, ale i tak sa to trošku zlepšilo.“ (1949/50)

Tu skončím. Problematika vzťahov medzi obyvateľmi Drahovej a priľahlých osád s učiteľmi drahovskej školy je oveľa komplexnejšia, budem sa jej ešte venovať. Ak ste sa dočítali až na koniec a text vás zaujal, odporúčam pre lepšie pochopenie aj blog porovnávajúci život v Utekáči a k nemu patriacim osadám – O kultúrnych rozdieloch „smradľavých hutníkoch“ a „zadubencoch“.

Všetky citáty sú zo školských kroník v Drahovej. Použili sme ich aj v knihe Utekáč na dobových fotografiách 2: Škola, cirkev, kultúra, ktorej som spoluautorom. Obsahuje bezmála 600 fotografií a množstvo zaujímavých textov nielen z kroník. Ďalšie ukážky z knihy si môžete pozrieť na Martinuse alebo Littera.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súboj v koalícii Danko rozpútal a aj naň doplatil

Šéf SNS zváži odchod z politiky. Politológ hovorí, že predvídateľnosť jeho krokov sa stále znižuje.

KOMENTÁRE

Ficov perfektný deň a Dankova estráda ega

Novinári sa museli prehrabávať v úlomkoch Dankovho poníženia.

DOMOV

Reportér Týždňa: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Magušin sa s Dankom rozprával počas Ficovej tlačovky.


Už ste čítali?