reklama

Utekáč. Keď učiteľ nazve rodičov primitívmi

Teraz, keď som tento blog dopísal, uvedomil som si, že nie je len opisom minulosti, ale, pri troche zamyslenia, sa v ňom dajú nájsť aj paralely so súčasnosťou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

V prvej polovici 20. storočia sa učitelia na odľahlých školách stretávali s problémami, aké si dnes vieme už len ťažko predstaviť. V hornej časti doliny Rimavice bola situácia ešte zložitejšia. Tesne vedľa seba tu existovali dve komunity. Na jednej strane moderná sklárska osada Utekáč, v ktorej sa miesili robotníci viacerých národností, väčšina z nich precestovala za prácou mnoho krajín Európy i sveta. Fungoval tu čulý spolkový život, kino, divadlo, kultúra. Na druhej strane okolo Utekáča roztrúsené usadlosti hospodárov. Tí boli pevne spätí so svojimi gazdovstvami, lipli na tradíciách, sklárov v Utekáči mali za červených čertov či smradľavých hutníkov. Centrom osád bola Drahová, vzdialená z Utekáča necelých päť kilometrov. Rozdiely medzi oboma komunitami som podrobnejšie popisoval v tomto blogu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj medzi školami v Utekáči a Drahovej boli veľké rozdiely. Po materiálnej stránke si nemali veľmi čo vyčítať, obe sa borili so zlým stavom budovy, nedostatkom pomôcok atď., hoci sklárňou podporovaná utekáčska škola bola na tom predsa len lepšie. Zásadný rozdiel bol vo vzťahu učiteľa a rodičov žiakov, respektíve širšej verejnosti. Učitelia utekáčskej školy boli v centre diania, podieľali sa na kultúrnom a spoločenskom živote obce, boli funkcionármi spolkov, rodičia vo veľkom množstve navštevovali školské akcie (besiedky, divadlá), dochádzka do školy bola na slušnej úrovni.

Pohľad na budovu školy v Drahovej
Pohľad na budovu školy v Drahovej 

V Drahovej boli učitelia izolovaní. Prispôsobenie sa pedagógov, ktorí študovali v mestách a teda si osvojili mestský spôsob života, podmienkam lazov bolo problematické. Vzťahy medzi učiteľmi a rodičmi boli napäté, čo dokladajú viaceré zápisy v školských kronikách z Drahovej. Konflikty vznikali na základe názorových nezhôd, ale aj na základe školskej dochádzky. Gazdovia považovali školu skôr za nutné zlo, a keď deti doma potrebovali (hlavne na jar a na jeseň) k práci na poľnohospodárstve, proste ich do školy neposlali. Školská dochádzka tak v niektorých mesiacoch bola aj pod úrovňou 20 percent. Učitelia deti s najhoršou dochádzkou hlásili úradom, ktoré potom rodičom udeľovali pokuty (viac o tom som písal tu). To síce čiastočne zlepšilo dochádzku, ale dobrým vzťahom rozhodne nepomáhalo. Rodičia vytrvalo ignorovali akékoľvek akcie školy, jednak určite pre množstvo roboty na majetkoch a zrejme aj z princípu.
Treba brať do úvahy i to, že autormi všetkých zachovaných zápisov sú učitelia, príčiny postojov rodičov si musíme len domýšľať, respektíve čítať medzi riadkami. Učitelia sa nepochybne snažili vplývať aj na rodičov – pretvárať ich k svojmu obrazu, čo sa takisto stretávalo s odporom. Viaceré nezhody vyvrcholili do otvorených konfliktov medzi učiteľmi a rodičmi. Dnes sa pokúsim priblížiť dva z nich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Z dnešného pohľadu sa môže život v osadách v okolí Utekáča javiť ako veľmi romantický. V skutočnosti však bol hlavne nesmierne ťažký. Dlhá Lúka.
Z dnešného pohľadu sa môže život v osadách v okolí Utekáča javiť ako veľmi romantický. V skutočnosti však bol hlavne nesmierne ťažký. Dlhá Lúka. 

Preč s Čechom!
V prvom zohral hlavnú úlohu učiteľ Ladislav Štětina. Bol to Čech, čo za prvej republiky nebolo nič výnimočné (súdiac podľa zápisov v kronike, bola jeho slovenčina na veľmi slušnej úrovni). Do Drahovej prišiel v prvej polovici 20. storočia z Utekáča. Narážal tu na problémy, ktoré v Utekáči nezažil. Koniec koncov, s Utekáčom mal aj počas pôsobenia v Drahovej veľmi úzke väzby – bol predsedom miestneho Československého Červeného kríža, členom viacerých spolkov a od roku 1927 viedol agendu obecného úradu v Utekáči. Do vlastivedného zborníka napísal, „že tunajší (drahovský) ľud hodne pije“, čím si gazdov tiež nenaklonil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V novembri 1926 sa konali voľby do Národného zhromaždenia. V Drahovej, na rozdiel od Utekáča, drvivou väčšinou vyhrala Hlinkova slovenská ľudová strana. „Dňa 22. listopadu po známom víťazstve strany ľudovej s heslom Preč s Čechmi! počali tunajší občania vystupovať proti učiteľovi, rodom Čechovi, že musí zo Slovenska tiež preč. Agitátori nepriateľskej strany lákali v udaný deň tunajších občanov po sv. omši do hostinca pán Gedeona v Kokave nad Rimavicou, príslušníka ich strany, kde ich častovali pálenkou a po pijatike im dali pero do ruky a predložili prázdny hárok papiera, aby ho podpísali, že tunajší učiteľ „neznajboh, socialista a Čech“ musí preč a to od Nového roku.
Tento skutok dozvedeli sa príslušníci strany československej soc. dem. v Utekáči ešte v ten samý deň a zvolali schôdzu, kde podali protest proti napadnutiu zaslúžilého pracovníka a to aj na MŠANO do Prahy a tým ich úmysel upokojila.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Gazdovia sa ale nevzdali, žiadosť o preloženie správcu školy podali aj v lete 1927, no opäť bola zamietnutá. Zo školského roku 1927/28 je v kronike takýto zápis: „Občianstvo je vplyvom vedúceho notára Františka Babniča z Kokavy nad Rimavicou poburované proti učiteľskému zboru, takže pre svoju osobnú bezpečnosť muselo byť učinené oznámenie na vyššie úrady.“
Ladislav Štětina napokon odišiel z Drahovej na školský inšpektorát v Novom Meste nad Váhom v októbri 1929. Prečo tak dlho zotrvával v Drahovej, keď sa obával o svoju osobnú bezpečnosť, sa môžeme len dohadovať.

Záverom tohto prvého prípadu ešte dve krátke ukážky z fungovania školy: „Deň Slobody, t. j. 28. říjen 1925 bol oslávený verejnou slávnosťou školskou, bohužiaľ, žiaden z rodičov sa nezúčastnil. Za šesťročného účinkovania tunajšieho učiteľa bolo badateľné, že občania nemajú záujmu v týchto veciach, ale vedia pre spravodlivosť učiteľovu ho potupiť, ale aby videli radostné tváre svojich dietok, o to starosť nemajú.“
V školskom roku 1928/29 bolo „po prvý raz podniknuté divadlo s tunajším žiactvom. Nacvičením divadelného kusu od Františka Kňourka Deň slobody bola poverená slečna Gabriela Škrletzová. Postavenie javiska mal na starosti Ladislav Štětina, správca školy. Škola krásne i z vonka ozdobená, ale ani v tomto čase nebola rodičmi navštívená. Prítomné boli len štyri dospelé osoby. Výdavky na nákladnú ozdobu činili 28 Kč, dobrovoľne zaplatené bolo 20 Kč, takže učiteľský zbor zbývajúci obnos zaplatil sám.“

Tvrdá drina pokračovala aj za socializmu. Jesenná orba na Pereši v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.
Tvrdá drina pokračovala aj za socializmu. Jesenná orba na Pereši v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. 

Sú to zatiaľ primitívi
Preskočím teraz o dve desaťročia dopredu, do obdobia tesne po skončení druhej svetovej vojny. Riaditeľom školy v Drahovej bol v tomto období Arnold Kliment. Vo svojom zápise zo školského roku 1946/47 nepíše o konkrétnom konflikte, ale keďže veľmi dobre opisuje vzťah učiteľa s rodičmi žiakov, dávam ho sem celý:
„Za peniaze sa nedalo nič kúpiť. Tunajší gazdovia sa ukázali bezcitnými. Nič nechceli predať, takže mnohoráz bol riaditeľ školy až v zúfalom stave. Mlieko dostal „po týždni“ od jednej rodiny len na príkaz MNV v Kokave, ktorý si vyžiadal. To sa ešte nikomu nestalo. A to preto, že sa riaditeľ usiloval konať svedomite pre dobro štátu a detí, ktoré v mnohom prípade do jeho nastúpenia opúšťali školu už v treťom postupovom ročníku, pretože ich rodičia nepúšťali do školy.
K tomu ešte pristúpila tá okolnosť, že za sedem mesiacov nedostával svoje učiteľské pôžitky. Tieto smutné, tragické fakty môjho pôsobenia a mojej nevďačnej, veľmi ťažkej práce, sú len malým zlomkom toho, čo som tu skúsil. Neopisujem tieto okolnosti preto, aby som sa zablýskal, len pre poučenie a informovanie nasledovníkov, ktorí azda budú mať v týchto a nasledujúcich riadkoch určité vlákno pre svoje konanie a vzťah k tunajším ľuďom. I preto, aby sa utešili, keď budú obľahnutí stenou nedôvery, neúcty a nekázne i drzosti tunajších ľudí, že sme my všetci, ktorí sme tu boli, prežili to isté, ba viacej, za horších podmienok.
Dochádzka je veľmi biedna hneď na začiatku školského roka. Rodičia potrebujú deti najviacej na pasenie a to je tá boľavá stránka tunajšej práce. Jeden deň príde štvrtina detí, druhý deň druhá. ... Všetko pre nespratnosť, závistlivosť tunajších osadníkov. Ešte aj dvaja bratia bývajúci na tom istom dvore, majúci majetok v susedstve, nemôžu mať len jedného spoločného pastiera. Jeden má o jeden-dva kusy viacej, sú v hneve (skoro všetci tunajší osadníci) so svojimi susedmi. Vždy nejaká príčina tomu zabraňuje. Čo robí týchto ľudí aj voči sebe navzájom takými nevraživými? Tvrdé životné podmienky? Fakt je, že sú to zatiaľ primitívovia, neschopní, až na jednotlivcov, vyšších citov. A krajne uzavretí . Netúžia po osvete. Darmo sa priťahujú na schôdzky, prednášky. Miestnosť kričí prázdnotou a dobrá snaha stroskoce. Neveria nám inteligentom všeobecne a učiteľom zvlášť. Tu učiteľ je len trpným zlom z nutnosti. A ešte jedna chyba. Veľa sa nás tu už vystriedalo a ľudia mali možnosť poznať rôzne charaktery. Mnohí z nás museli roky bývať s nimi pod jednou strechou. Nesprávne chápali skutočnosť, keď videli, že aj ten učiteľ sa musí trápiť tak ako mnohí všednejší ľudia, robiť i okolo domácnosti.“

Arnold Kliment druhý sprava v roku 1947
Arnold Kliment druhý sprava v roku 1947 

Z doteraz napísaného si čitateľ nemôže o obyvateľoch Drahovej a okolitých osád roztrúsených v doline Rimavice urobiť práve lichotivý obraz. Nemyslím si však, že veci boli takého jednoznačné a čiernobiele. Ešte raz zdôrazňujem, že všetky citáty sú pohľadom učiteľov, názory gazdov – rodičov detí nepoznáme. Ani ich pohnútky, prečo konali práve týmto spôsobom. Konflikt medzi učiteľmi a rodičmi v drahovskej škole však nebol náhodný, naopak, išlo v podstate o kontinuálny stav trvajúci niekoľko desaťročí. Či bol spôsobený (v súčasnosti tak často spomínanými) kultúrnymi rozdielmi alebo proste nezhodou konkrétnych charakterov, sa dnes dozvieme už len ťažko. Rozhodne však išlo o zaujímavý fenomén. Určite sa k nemu ešte vrátim, materiálu je dostatok.

Všetky citáty sú zo školských kroník v Drahovej. Použili sme ich aj v knihe Utekáč na dobových fotografiách 2: Škola, cirkev, kultúra, ktorej som spoluautorom. Obsahuje bezmála 600 fotografií a množstvo zaujímavých textov nielen z kroník. Ďalšie ukážky z knihy si môžete pozrieť na Martinuse (Doplnok 26. februára 2020: kniha je tu teraz v obmedzenom počte v zľave takmer 50 %!).

Kopcovitý terén sa na mnohých miestach hodil len na pasienky. Za prvej republiky bolo pasenie úlohou detí, za socializmu zase starcov.
Kopcovitý terén sa na mnohých miestach hodil len na pasienky. Za prvej republiky bolo pasenie úlohou detí, za socializmu zase starcov. 
Zasnežená Beracka pri pohľade od Drahovej. 1979.
Zasnežená Beracka pri pohľade od Drahovej. 1979. 
Romantický pohľad spod Beracky
Romantický pohľad spod Beracky 
Samota Bystrianskych v Drahovej
Samota Bystrianskych v Drahovej 
Prvé dve z pripravovaných piatich kníh o Utekáči
Prvé dve z pripravovaných piatich kníh o Utekáči 
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu