Ako sme si na Slovensku vychovávali z detí alkoholikov

Autor: Mišo Šesták | 12.10.2017 o 8:27 | Karma článku: 10,58 | Prečítané:  16194x

Krátke pojednanie o výskume MUDr. Alojza Churu na vzorke 130 000 školských detí. Okrem iného sa zaoberal otázkou, koľko z týchto detí dostávalo alkohol v čistej forme a koľko na "prilepšenie" do čaju.

V textoch opisujúcich (nielen) Novohrad v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia sa neustále opakovali narážky alebo priama kritika alkoholizmu medzi ľudom. Išlo o texty z pier farárov, učiteľov aj bežných ľudí. Objavovali sa dokonca hlasy volajúce po zavretí krčiem aspoň počas niektorých dní (najmä nedeľa). Už som sa tejto téme v mojich blogoch čiastočne venoval. Jedným z najväčších kritikov alkoholizmu bol Samuel Činčurák, ktorý okrem iného opísal alkoholizmus v rakúsko-uhorskej armáde (ale zas – divili by ste sa vojakom, že v situácii keď sú denne konfrontovaní so smrťou a hrôzou siahajú po fľaši?). Opísal tiež to, že spiť do nemoty sa vedel i rakúsko-uhorský cisár. Písal som aj o Andrejovi Rojkovi, ktorý pre svoj boj s alkoholom a krčmármi skončil viackrát vo väzení. A bolo ich oveľa, oveľa viac. Pravdupovediac, viackrát sa mi v hlave vynorila otázka, či to títo páni nepreháňali, či problém nezveličovali. Či ich pohľad nevyplýval z prílišnej náboženskej horlivosti.

A potom mi jedného dňa Ján Aláč odporučil knihu MUDr. Alojza Churu Slovensko bez dorastu (1938). Jano vtedy pracoval na štúdii o jednodetstve, ďalšom veľkom probléme, ktorý trápil Novohrad (jednodetstvo je mimoriadne zaujímavá téma súvisiaca s nelegálnymi potratmi a mnohými ďalšími vecami, ktoré by vás ani nenapadli – problematiku som načrtol tu a ešte sa jej určite budem venovať). Alojz Chura sa vo svojej knihe venuje mnohým zaujímavým otázkam súvisiacim s pôrodnosťou a deťmi. Osobitná kapitola hovorí o deťoch a alkohole.

Chura robil výskum vo februári 1933, kedy prostredníctvom školského referátu a školských inšpektorátov rozoslal 130 000 dotazníkov do slovenských, maďarských a nemeckých ľudových a čiastočne i meštianskych škôl na celom Slovensku. Ako sám píše: „Dotazníky vyplňovaly čiastočne deti s kontrolou rodičov a učiteľov a čiastočne učitelia, najmä klasifikačné dáta. Koncom februára boly dotazníky vrátené už vyplnené, čo mi zvlášť treba vyzdvihnúť ako efekt dobrej vôle, účinnej podpory a autority nebohého Ferdinanda Píseckého. Pre nedostatok finančných prostriedkov dlho sme sa pokúšali dotazníky štatisticky spracovať ručne, v domácej réžii na klinike – čo bol jeden z dokumentov biedy štátom dotovaných vedeckých ústavov a pracovníkov – kým sme nepoznali neplodnosť takejto námahy.“

Dotazníky nakoniec spracoval Štátny štatistický úrad v Prahe. V plnom rozsahu bolo možné spracovať odpovede zo 114 053 dotazníkov, čo je, myslím si, viac ako dostatočná vzorka.

V dotazníku boli okrem iných aj otázky, či „vyšetrované školské deti dostávajú vypiť si piva, vína, pálenky a iného. Ďalej, aby boli podchytené aj tie deti, ktoré aj v čaji alebo len v čaji dostávaly alkoholický nápoj, bola položená iná otázka, či dostávajú do čajú víno, rum, pálenku alebo iné. ...
Z uvedených 114 053 školských detí nedostávalo piť nijaké alkoholické nápoje len 81,34 % školských detí, ale v čaji nedostávaly alkoholické nápoje len 70,03 % detí. Prakticky možno teda konštatovať, že 30 % školských detí dostávalo, a niet príčiny o tom pochybovať, že i naďalej dostáva požívať alkoholické nápoje. Je to stav veľmi smutný.“

V tomto svetle sa boj proti alkoholu Andreja Rojka, Samuela Činčuráka a ďalších začína javiť v iných kontúrach.

Rozmeňme si ešte Churov výskum na drobné. „Najviac detí dostávalo piť víno a to až 12,32 %. pivo dostávalo piť 3,05 %, rum 0,20 %, pálenku 0,43 %, iný alkoholický nápoj 0,23 % a alkoholický nápoj bez údaja dostávalo 2,19 % detí.“

Zaujímavé je aj rozdelenie podľa národností: „Zo 65 079 školských detí slovenskej národnosti nedostávalo piť alkoholické nápoje len 81,83 %, ale v čaji nedostávalo piť alkoholické nápoje už len 57,63 %, teda zo slovenských detí skoro polovica, až horentné procento, t. j. aspoň 41,96 %, dostáva požívať alkoholické nápoje. Keď som v prvom diele a predošlých statiach dôvodil, že mnoho a urýchlene treba konať a neustávať konať v záujme slovenského dieťaťa, tak práve uvedené percentá to znova veľmi potvrdzujú.“

U ďalších národností bola situácia nasledovná. Z 2 511 školských detí českej národnosti nedostávalo piť alkoholické nápoje 83,17 % a do čaju nedostávalo alkoholický nápoj 91,65 %, z 8 237 detí nemeckej národnosti to bolo 83,66 %, respektíve 89,67 %, z 32 929 detí maďarskej národnosti to bolo 79,00 %, respektíve 84,45 %, z 1 708 detí židovskej národnosti to bolo 87,82 %, respektíve 93,44 % a napokon z 321 detí cigánskej národnosti to bolo 87,54%, respektíve 91,28 %.

Rozdiely boli, samozrejme, aj v rámci jednotlivých krajov: „Stav slovenských detí, najmä v kraji kysuckom a čadčianskom, ale čiastočne i bytčianskom a považskobystrickom je mimoriadne zlý, mnoho detí je ohrožených alkoholom a všetko treba zmobilizovať, aby táto ľudová pliaga bola zmiernená, až vykorenená, aby táto poškvrna nášho ubiedeného tamojšieho ľudu a úbohých našich slovenských detí bola odstránená a napravená.“

Ďalšími číslami vás už nejdem nudiť. Koho podobné veci zaujímajú, určite odporúčam po knihe Slovensko bez dorastu siahnuť, je plná zaujímavých štatistických údajov a informácií, ktoré veľa prezradia o živote za prvej republiky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

V správnom čase na správnom balkóne

Tiahnuce žeriavy a husi, ale aj strieľajúci psychopat a výbuch plynu. Čo všetko sa dá odfotiť z bytu.

ŠPORT

Dravecký o vyhodení: Beriem všetko na seba

Dravecký si s veľkou pravdepodobnosťou nezahrá na olympiáde.

KULTÚRA

Najškaredšia modelka na svete sa dočkala vlastného filmu

Madame slúžka je netypická francúzska komédia.


Už ste čítali?