reklama

Založili Uhorsko Slováci?

O slovenských kniežatách Hontovi a Poznanovi, ktoré sa výraznou mierou pričinili o založenie Uhorska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (86)

Ak sledujete môj blog pravidelne, viete, že sa primárne venujeme histórii Novohradu za posledných asi 150 rokov, o ktorej sa snažíme aj čo-to publikovať. Tento rok sa nám s finančnou pomocou Fondu na podporu umenia podarilo vydať knihu Tomáša Sitára Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia, ktorá výrazne vybočuje z nášho obvyklého časového rámca, keďže sa jej hlavný hrdina narodil pred viac ako šiestimi storočiami.

Ilustrácia Radoslavy Hrabovskej z obálky knihy Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia
Ilustrácia Radoslavy Hrabovskej z obálky knihy Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia 

Naša spolupráca s Tomášom sa zrodila na druhom ročníku Stretnutia priateľov regionálnej histórie v Hradišti, som rád, že táto akcia prináša aj takéto ovocie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V niekoľkých blogoch sa vám zaujímavú a málo známu postavu uhorských dejín – magistra Pavla z Kolár – pokúsim predstaviť. Dnes sa však vrátime ešte ďalej do minulosti. Predtým napíšem o Pavlovi v skratke aspoň toľko, že ide o potomka starého slovenského rodu Hont-Poznanovcov, ktorý bol ako protonotár dvoch palatínov dlhodobo jednou z hlavných hnacích síl uhorského súdnictva v období neskorého stredoveku, mal veľký vplyv na formovanie a štandardizovanie uhorského zvykového práva a súdneho systému, a ako člen kráľovskej rady poskytoval svoje vedomosti a skúsenosti aj samotnému kráľovi Žigmundovi. Pavlov pôvod je možné vysledovať až ku legendárnemu komesovi Hontovi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak sa teraz pýtate, kto je ten legendárny Hont, ste na tom veľmi podobne ako ja. Keď som sa na to pýtal Tomáša Sitára, odpovedal mi akousi esejou, ktorú teraz s jeho vedomím a povolením prikladám:

Založili Uhorsko Slováci?
Je to azda trochu bulvárnejší nadpis, ale skutočnosť je taká, že na túto otázku je možné odpovedať: áno – aj. A ešte presnejšie povedané – bez potomkov veľkomoravských elít by Uhorské kráľovstvo, postavené na kresťanských základoch, zrejme vôbec nevzniklo, alebo by sa jeho vznik oproti skutočnosti prinajmenšom poriadne oneskoril.
Za zakladateľa tohto štátneho útvaru, ktorý určite treba považovať aj za súčasť slovenských národných dejín, sa vo všeobecnej zhode pokladá kráľ Štefan I., nezriedka považovaný za politického génia, a za svoje činy Maďarmi oslavovaný ako svätec. Oveľa menej sa ale pri opise jeho vlády zdôrazňujú kľúčové okolnosti, ktoré mu umožnili takouto osobnosťou sa stať, a tiež konkrétni ľudia, ktorí mu pomohli získať vládu a neskôr aj korunu.
Štefanov otec, knieža Gejza, pred svojou smrťou zmenil starý systém nástupníctva na kniežací stolec, v ktorom sa vodcom stával najstarší člen rodu, v prospech svojho syna na dedičný. To samozrejme vyvolalo nevôľu medzi čakateľmi na trón, a tá po Gejzovej smrti vyústila do povstania proti Štefanovmu nástupníctvu, ktoré viedol jeho strýko Kopáň. Ten pod svojou zástavou zhromaždil staromaďarskú šľachtu zo Zadunajska, ktorá síce bola formálne pokrstená, ale vo svojej viere vlažná a inklinujúca skôr k pohanským tradíciám.
Štefanovo nástupníctvo síce vojensky podporili aj niektorí staromaďarskí, kabarskí a pečenežskí náčelníci, ale hlavnou oporou mu boli „cudzinci” – nemecký veliteľ vojsk Vencelín a jeho rytieri, ruskí bojari, ale najmä potomkovia veľkomoravskej šľachty, slovenské kniežatá Hont a Poznan, ktorým Štefan v týchto neistých časoch dôveroval natoľko, že z nich urobil veliteľov svojej osobnej stráže. Podľa neskoršej kronikárskej tradície ho títo mali vo vojenskom tábore pri Hrone (na mieste dnešnej obce Bíňa) slávnostne opásať mečom a následne ho ako veliteľa sprevádzať do rozhodujúcej bitky, ktorá sa odohrala kdesi pri Vespréme. Výsledok je už známy – Štefan aj vďaka nezvyklej taktike cudzineckého vojska porazil tradičné bojujúce Kopáňove voje, ich vodcu dal rozštvrtiť, pričom časti tela rozposlal ako výstrahu ostatným kniežatám, a následne sa v roku 1000 dal korunovať za prvého uhorského kráľa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Štefan I.
Štefan I. 


Vernosť Honta a Poznana bola samozrejme patrične ocenená – Štefan im vrátil obrovské majetkove domény na území dnešného západného a stredného Slovenska, ktoré ich predkom patrili pred príchodom starých Maďarov, a urobil z nich ich oficiálnych vládcov, priamo jemu podriadene kniežatá. Ich potomkovia sa vďaka silnej svätoštefanskej tradícii tešili priazni kráľov z dynastie Arpádovcov aj v ďalších desaťročiach, a vo svojich doménach zrejme vládli až do polovice 12. storočia, kedy sa kniežatstva pretransformovali na kráľovské komitáty. V tej dobe už prostredníctvom manželských zväzkov došlo aj k oficiálnemu zlúčeniu oboch dovtedy nespríbuznených rodov, ktoré spájal spoločný etnicky pôvod aj história, čím vznikla dynastia známa ako rod Hont-Poznan, ktorej potomkovia stáli na pulze histórie aj v nasledujúcich storočiach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Štylizovaná podoba kniežaťa Honta
Štylizovaná podoba kniežaťa Honta 


Je preto škoda, že sa tieto udalosti v kontexte uhorských dejín spomínajú tak zriedka, a to nielen maďarskými, ale aj slovenskými historikmi. Zásluha kniežat slovenského pôvodu na vzniku takmer tisíc rokov trvajúceho spoločného štátneho útvaru je totiž výrazná a nespochybniteľná, a to i napriek veľkej snahe neskorších kronikárov poprieť ich skutočný pôvod a urobiť z nich Nemcov menom aj rodom. Hont a Poznan sú pritom klasickým príkladom multinárodného a multikultúrneho zloženia ranouhorskej spoločnosti, v ktorej sa mohol presadiť a uspieť ktokoľvek bez ohľadu na pôvod, čo napokon samotný kráľ Štefan zachytil v odkaze svojmu synovi: „Hostia prichádzajú z rozličných krajín a končín, prinášajú so sebou aj rozličné jazyky a zvyky, rozličné vedomosti a zbrane, a to všetko okrášľuje a povyšuje kráľovský trón, a súčasne zastrašuje spupnosť cudzincov. Veď kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké.“

Toľko Tomáš Sitár. Nabudúce sa „vrátime“ do 14. storočia k magistrovi Pavlovi a jeho závratnej právnickej kariére. Viac informácií o knihe, o ktorej sa domnievame, že ide o vôbec prvú monografiu príslušníka stredovekej uhorskej šľachty, ktorý nielenže preukázateľne pochádzal z pôvodne slovenského rodu, ale s územím Slovenska je spätý celý svoj, nájdete na tomto odkaze (vrátane ukážok - z knihy ostáva už asi len 6 kusov).

Obálka knihy Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia
Obálka knihy Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia 
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.
Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia. 
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu