reklama

Vyhorenie Kokavy nad Rimavicou

Pri požiari z 3. augusta 1911 zhorelo 129 obytných domov, 214 bočných stavieb, 179 rodín ostalo bez strechy nad hlavou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pokračujem v predstavovaní niektorých príspevkov zo zborníka, ktorý vyjde pri príležitosti tretieho ročníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie (uskutoční sa 25. novembra v Hradišti) – akcie, ktorá bude vyvrcholením našich aktivít v roku 2017.

Michaela Škodová z Novohradského múzea a galérie vo svojom príspevku Lokálna katastrofa a jej obraz v kolektívnej pamäti (na príklade vyhorenia Kokavy nad Rimavicou 3. augusta 1911) skúma, ako sa táto tragická udalosť uchovala a uchováva v kolektívnej pamäti Kokavy nad Rimavicou. Pre potreby tohto blogu som z jej príspevku vybral tie časti, kde sa opisuje samotný požiar.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vchod do kostola od námestia
Vchod do kostola od námestia (zdroj: Archív Cirkevného zboru ECAV, Kokava nad Rimavicou)

Takto požiar v kokavskej kronike opísal učiteľ Ján Výrostek (pri požiari mu zhorel učiteľský byt aj všetok majetok): „Bol štvrtok. Vyše troch týždňov trvajúca suchota sprevádzaná silným a horúcim vetrom nič dobrého nesľubovala. Žatva bola už takmer skončená, stodoly plné úrodou. Roľnícky ľud od včasného rána usilovne pracoval po poliach, alebo na vzdialených vrchovských majetkoch, kde sa práve kosil ovos. Nik netušil, že odpoludnia aká strata hrozí stám rodinám, že doživotná usilovnosť, námaha a sporivosť za krátky čas obráti sa v prach a popol.

Na veži kostola odbilo pol druhej, keď neočakávane ozval sa poplašný hlas zvona, oznamujúci vypuknutie požiaru. Na hlavnej ulici, na povale stajne obchodníka Adolfa Neumanna z neznámych príčin povstal požiar. Drevená strecha okamžite bola v plameňoch a ľudia nestačili sa ani spamätať, keď plameň zašľahol na okolité staviská a napomáhaný silným vetrom bleskurýchle šíril sa po celom okolí. Sotva pod 15 minútami v plameňoch boli obe cirkevné školy, evanjelický kostol, veža a fara.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Jarmočná ulica
Jarmočná ulica (zdroj: Archív Cirkevného zboru ECAV, Kokava nad Rimavicou)

Horiaca veža ako ohromná svieca naďaleko oznamovala smutný osud nešťastnej obce. Vzduch naplnil sa ohromnou teplotou a dych zatláčajúcim dymom. Silným vetrom roznášal sa oheň na ulicu tak, že odrazu horelo 30-40 domov. Ľudia behali ako šialení a všade ozýval sa srdce prenikajúci nárek. Mnohí, kým z poľa domov pribehli, našli už len horiace zbytky svojich domov.

Všetka námaha miestneho hasičstva ostala márna a bezvýsledná. Kým sa dostavili hasiči z Utekáča, z Klenovca a iných obcí, požiar už vykonal svoju zhubnú prácu. Pod krátkymi dvoma hodinami tomuto strašnému živlu za obeť padlo 129 obytných domov, 214 bočných stavísk a 179 rodín ostalo nielen bez prístrešia, ale pozbavené bolo všetkého imania, nezachrániac si len holé životy. Že požiar vo večerných hodinách bol zastavený, ďakovať možno okolitým hasičským zborom, ktoré nadľudskou prácou usilovali sa požiar uhasiť. Pohľad na zničenú obec bol strašný. Po drevených budovách neostali ani stopy, len začmudené ohniská ukazovali, že tam stáli ľudské obydlia. Pekná veža, kostol, fara a školy, obecný dom a ostatné zo skál a tehál vystavené budovy taktiež neodolali požiaru, ostali po nich len začmudené múry.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oheň si vyžiadal jednu obeť – Máriu Bancíkovú, manželku miestneho evanjelického farára. „Keď zbadala oheň šíriaci sa z obchodu, ponáhľala sa cez lávku do dádova (predchodca škôlky) po dieťa. Nedobehla, pretože ju na lávke ranila mŕtvica. Chlapi ju odniesli a uložili na vankúše, pretože fara sa medzitým taktiež ocitla v plameňoch. Tam dokonala.“

Samuel Bancík pri hrobe svojej manželky, jedinej obete požiaru
Samuel Bancík pri hrobe svojej manželky, jedinej obete požiaru (zdroj: Archív Cirkevného zboru ECAV, Kokava nad Rimavicou)

Takto požiar opísali v Národných novinách 8. augusta 1911, všimnite si, že k obetiam pridali ďalšie dve (neexistujúce) obete: „Požiar zúril v Kokave na Gemery. Vypukol u kupca Neumanna a vo veľkom víchry šíril sa rapídne, na hasenie však, bárs má obec dobre vyvedený hasičský zbor, nebolo ani myslieť. Po vypuknutí požiaru na niekoľko minút horel evanjelický kostol a vo veľkej horúčosti rozliali sa zvony. Zhorel i obecný dom a všetky písma. Poplach zväčšil i výbuch dvoch sudov s benzínom u kupca Steinera. Výbuch povalil v rumy budovy Steinerove. Padli v obeť požiaru i dve deti a manželka ev. farára Samuela Bancíka, umrela od ľaku. Za dve hodiny polovica obce 110 domov, pridomové stavby, mnoho domácich zvierat a obilia padlo v obeť požiaru. Po požiari konštatovali ešte, že tri malé dietky (Óvodáščence) zatúlali sa kdesi.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okolnosti požiaru zapísal aj sám Samuel Bancík v roku 1914: „Rok Páně 1911 a den 3 August památný zůstane pro církev ev. aug. vyzn. Kokavskou. V spomenutý den po polední o 2 ½ hodině vypuknul oheň na hlavní ulici ve dvore Adolfa Neumann kupce a krčmáře, – kterak? To zůstane tajemstvím. Mluvilo se, že se dítky malé zabávaly s ohněm. V náramné suchotě a při hrozném větru oheň se živil tak, že pod několik minutami už i domy výše fary hořeti počali. Brániti a oheň hasiti probovali, ale všecko nestálo nic. Z částky proto, že pomoci bylo málo, nebo lid na vrchoch se žatvou byl zaměstnaný, mnozí ani nevedeli, co se v obci děje. Z částky ale preto se nedal oheň uhasiti, že ho vítr strašně rozduchoval, tak že i sikačky ve vodě postavené hořeti počali. Chytil se oheň i do fary a školy. Proboval sem ratovati Klenoty oltárné, matriky a zápisnice, dal sem to všecko odnésti do Chrámu B. v němž, poneváč byl cinkovým blechem pokrytý, jistě sem myslel, že se oheň do něho nedostane. Ze svých věcí nic sem neratoval. Zhorelo všecko, jen rúcho na tele našem zůstalo.“

Všetky dostupné materiály o požiari zozbieral a vydal Pavel Haluka v spolupráci so Štefanom Repčokom v publikácii Zničenie Kokavy. 3. august 1911. Historické dokumenty (1998). O rok neskôr vydal ďalšiu pod názvom Zničenie Kokavy (1999). Michaela Škodová sa vo svojom príspevku pozerá na tragický požiar v Kokave nad Rimavicou z trochu iného uhla pohľadu. Koho to zaujíma, bude si môcť prečítať v zborníku zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2017. O zborníku, ktorý na 540 stranách prinesie viac ako 45 príspevkov súvisiacich s Novohradom a jeho najbližším okolím, si môžete ďalšie informácie pozrieť na tomto linku. To je zároveň aj jediné miesto, kde sa zborník dá vopred zabezpečiť.

Pohľad na vyhorené námestie
Pohľad na vyhorené námestie (zdroj: Archív Cirkevného zboru ECAV, Kokava nad Rimavicou)

Zborník zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie, ktoré mapujú históriu Novohradu (ročníky 2016 až 2019) si môžete stiahnuť tu.

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu