Muž, ktorý nenávidel potraty

Autor: Mišo Šesták | 28.9.2017 o 8:27 | Karma článku: 10,59 | Prečítané:  14552x

O období, kedy bol slovenský evanjelický národ nakazený morovou ranou jednodetstva. Nelegálne potraty, vymieranie dedín, ľudské tragédie.

Blog vznikol v spolupráci s Jánom Aláčom.

V 19. a v prvej polovici 20. storočia bolo južné Slovensko (predovšetkým evanjelické časti Novohradu, Hontu a Gemeru-Malohontu) zasiahnuté takzvaným jednodetstvom. Tragickosť jeho dôsledkov sa naplno prejavila v prvých desaťročiach a kulminovala v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia. Jednodetstvo veľmi dobre definoval Ján Lajčiak v publikácii Slovensko a kultúra, (1920): Avšak stretávame sa i s javmi, ktoré sa normálnemu sexuálnemu pudu stavajú na odpor. Takéto javy nie sú sporadické, lež často vystupujú v podobe pevného presvedčenia. Tu myslím na jednodetný a dvojdetný systém, ktorý panuje v mnohých slovenských obciach. Rodiť deti tam býva považované za hanbu. Dokazovať netreba, že takýto názor na sexuálny život je skutočným hatidlom početného rozvoja národa. Hlavnou príčinou tohto systému sú zväčša materiálne okolnosti – zamedzenie drobenia sedliackych majetkov. Vyskytujú sa i také prípady, že počet obyvateľov obce za jedno storočie poklesol následkom tohto systému na jednu tretinu a majetky jednotlivých sedliackych rodín natoľko vzrástli, že nieto dosť síl náležite ich obrábať.“

Inými slovami – ľudia v tomto období a priestore robili všetko preto, aby mali len jedno dieťa. S tým boli spojené nelegálne potraty, mnoho zničených životov, vymieranie mnohých obcí. Niektoré dôsledky doznievajú ešte aj v súčasnosti. A to všetko najmä preto, aby sa nemusel majetok deliť a drobiť medzi viacero potomkov – a teda aby to jediné dieťa bolo dostatočne zabezpečené.

O jednodetstve bolo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia napísaných a publikovaných množstvo článkov, najmä z pier evanjelických farárov či učiteľov, ktorých sa to najviac dotýkalo. S tým ostro kontrastuje takmer úplná absencia tohto problému v literárnej tvorbe. Ján Aláč vo svojej štúdii o jednodetstve v Novohrade píše: „Literárne spracovanie predpokladalo omnoho bezprostrednejšie a priamočiarejšie načrtnutie problému, nielen v podobe všeobecných konštatovaní, naznačenia alarmujúceho stavu alebo štatistiky v tej či onej dedine, cirkevnom zbore alebo celom regióne. Išlo o opísanie dôsledkov v podobách, ktoré publicistika skôr len naznačovala. Predovšetkým to vyžadovalo zobrazenie konkrétnych tragických dôsledkov, vrátane nemorálneho a trestného správania. K tragickým dôsledkom patrila smrť žien alebo ich neplodnosť ako dôsledok neodborných zásahov umelého prerušenia tehotenstva. Tiež boli dôsledkami rozvrátené rodiny, keď sa manželstvami jedináčikov spájali hlavne role a hospodárstva, strata perspektívy a strata zmyslu života – ak jediné dieťa zomrelo, spustnuté hospodárstva a krajina, ktoré nemal kto obhospodarovať a udržiavať. Táto absencia reflexie v literárnej tvorbe je zarážajúca, hoci išlo o najakútnejší problém evanjelického prostredia prvej polovice 20. storočia. Spracovanie tejto tematiky v literárnej tvorbe si v neposlednom rade vyžadovalo aj značnú osobnú odvahu – predsa len išlo v evanjelickom prostredí o mimoriadne rozšírený jav, a to až do tej miery, že mnohí by sa v literárnom spracovaní, nech už bolo akokoľvek univerzálne poňaté, našli. Bolo to zároveň v čase, keď v literatúre ešte badať doznievanie pôvodnej romantickej predstavy dediny ako ideálneho prostredia, často v kontraste voči skazenosti mesta.“

Na literárne spracovanie témy jednodetstva sa odhodlali len Ján Ctibor Handzo (v rokoch 1929 až 1935 evanjelický farár v Pondelku, dnes Hrnčiarska Ves) v próze Prázdne sú kolísky a Samuel Činčurák (žil v novohradskom Ozdíne) v novele Tajní vrahovia. O Samuelovi Činčurákovi som už napísal dosť. Je možné, že by nesúhlasil s formuláciou, ktorú som použil v nadpise tohto blogu, faktom však zostáva, že neúnavne a intenzívne bojoval proti mnohých nešvárom svojej doby. Tento blog môže byť akýmsi zavŕšením trilógie, kde som písal o jeho boji proti alkoholizmu (Muž, ktorý nenávidel alkohol), i o jeho opise toho, ako vojaci v prvej svetovej vojne riešili potrebu sexu (Muž, ktorý nenávidel neveru). Dôkazom slov Jána Aláča o tom, že písanie o jednodetstve vyžadovalo odvahu, svedčia aj reakcie na Činčurákovu knihu Tajní vrahovia zaznamenané v ozdínskej kronike.

Ján Aláč ďalej píše: „Uvedené prózy oboch autorov sú pozoruhodným dobovým svedectvom, ktoré o opisovanom fenoméne povie viac, než množstvo dobových článkov alebo rozsiahla etnografická literatúra. Určite to pre nich nebolo jednoduché. Do tematizácie tohto problému sa nepustila ani taká neoblomná realistka, akou bola Božena Slančíková Timrava. Reflexiu jednodetstva u nej nachádzame len v podobe nepriameho opisu dôsledkov (ženba / vydaj; obmedzený okruh partnerov a podobne) napríklad v próze Marino súženie (1908, Slovenské pohľady). Pritom jednodetstvo kulminovalo v Ábelovej a Polichne práve v dobe života Timravy. Je pravdepodobné, že sa nechcela priamo púšťať do témy, ktorá v istom zmysle aj na ňu pôsobila traumatizujúco. Žila sama a bez detí. Zároveň by sa v takejto próze určite našli viacerí, hoci by nemuseli byť pre autorku skutočnou predlohou, a to zrejme predstavovalo pre Timravu hranicu, ktorú ani ona nebola ochotná prekročiť. A to i v kontexte toho, že istý typ počínania tolerovaný vo vnútri dedinského spoločenstva, by po prieniku mimo jeho hraníc už musel byť považovaný za nemorálny, neprípustný a trestný.“

V súčasnej dobe pripravujeme druhé vydanie Činčurákovej novely Tajní vrahovia. Som veľmi rád, že táto bude doplnená odborným textom Jána Aláča o jednodetstve, ktorý vychádza dominantne z novohradských reálií a opisuje dôsledky, ktoré postihli Novohrad a zmenili ho až do tej miery, že na určitej úrovni možno hovoriť až o zániku. Tragikou je tiež, že mnohé tieto zmeny, ak sú z odstupom rokov vôbec vnímané, sú považované len za prirodzený dôsledok vývoja. Teší ma, že i ja mám malý podiel na zaplnení tohto málo preskúmaného miesta v dejinách Novohradu (a možno nielen jeho).

Som si vedomý toho, že tento blog je veľmi povrchný a plný zjednodušení. Treba si uvedomiť, že celá štúdia má bezmála 80 normostrán, autor sa v nej venuje príčinám vzniku jednodetstva, jeho rozšíreniu, javom, ktoré ho sprevádzali (nelegálne potraty, magická i reálna antikoncepcia, možné motivácie pôrodných babíc k vykonávaniu týchto zákrokov i represívne opatrenia, hospodárske príčiny a dôsledky, zánik celých rodín, zmena konfesionálnej štruktúry v regióne atď.). Pôvodne mala byť štúdia súčasťou zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2017, ale keďže zborník už i tak výrazne prekročil plánovaný počet strán (528 namiesto 400), ostane štúdia Jána Aláča len súčasťou druhého vydania knihy Tajní vrahovia. Ak by ste si ju chceli prečítať celú, môžete ju získať podporou zborníka na tomto linku (treba si vybrať príslušnú odmenu) alebo na martinus.sk.

Na záver ešte jeden citát zo štúdie: Svedectvo o tragických dôsledkoch jednodetstva ešte i dnes podávajú viaceré cintoríny v Honte a Novohrade v podobe množstva náhrobníkov z dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia s fotografiami  mladých žien v krojoch a čepcoch. V Ábelovskom dome z roku 1959 to naznačuje aj novohradská rodáčka Hana Ponická: ‚...najviac som sa zastavovala pred krížmi, na ktorých sa čudne, neprirodzene vynímali na zasklených fotografiách tváre mladuškých žien v ligotavých čepcoch. Priveľa mladých mŕtvych žien na takú malú obec...‘“

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty Janušek a Štefanov

Exministri výstavby za SNS budú jediní odsúdení za kauzu nástenkový tender.

KOMENTÁRE

Rusi majú radi teplo. Moja žena spí v ponožkách

Marc Bennetts je jedným z top pozorovateľov ruskej reality.


Už ste čítali?