V blogu Muž, ktorý nenávidel potraty som načal tému jednodetstva. Pozrime sa dnes v skratke, odkiaľ jednodetstvo prišlo a čo o ňom písali jeho súčasníci.
Ján Aláč vo svojej štúdii píše: „Evanjelická inteligencia, ktorá reflektovala problematiku jednodetstva, považovala jeho prienik z prostredia Maďarska za nespochybniteľný fakt. Veľmi rýchlo si všimla vzťah medzi poklesom počtu detí v maďarskom etnickom prostredí a zvyšujúcim sa maďarizačným tlakom. Za vyhrotenou maďarizáciou v závere 19. storočia a v posledných rokoch existencie Uhorska bol preto okrem iných príčin pravdepodobne aj obyčajný strach a domnelý či reálny pocit ohrozenia. Maďarské etnikum bolo v obkľúčení z väčšej časti slovanského živlu a silné slovanské enklávy boli aj vo vnútri územia súvisle obývaného Maďarmi. Zosilnená maďarizácia mohla byť nielen dôsledkom strachu so vzrastajúcich národno-emancipačných snáh nemaďarských národov, ale i dôsledkom uvedomenia si ich vyššej pôrodnosti. Pomaďarčovanie predstavovalo riešenie tejto situácie, dočasne úspešné, napokon štatisticky počet Maďarov stúpal až do zániku Uhorska. No boli to preteky s časom, ktoré nevyšli a maďarizácia spôsobila medzi Maďarmi a Nemaďarmi obrovskú priepasť, ktorú už nebolo možné preklenúť.“
Pre autorov zo Slovenska bolo jednodetstvo najskôr len kuriozitou v maďarskom kalvínskom prostredí. Anonym z Turca: „... dosvedčené je, že v čisto maďarskej obci Nagyharsán (Baraňská stolica) pri 3 500 obyvateľoch všetkého dohromady je len 18 detí. U nich už neplatí jednodetný alebo dvojdetný systém: oni nechcú mať deti vôbec.“ Neriešenie tohto stavu ostro kontrastovalo s enormným úsilím o pomaďarčovanie Slovákov. „Na jednej strane sa zakladajú emky a femky na posilnenie maďarstva, preniká maďarizácia do škôl, na čisto hospodárske aktivity Slovákov sa nazerá s podozieraním – vyhlasujú ich za nebezpečné maďarstvu – hatia sa a pritom i jednodetstvo, úpadok mravov, smilstvo v maďarských krajoch im nevadí.“
Postupne sa však jednodetstvo stalo problémom nielen maďarským, ale i slovenským. Najviac postihnutý bol priestor od Levíc po Rimavskú Sobotu, teda pri hraniciach s Maďarskom. Postoj slovenskej inteligencie k hrozbe jednodetstva s veľkou úprimnosťou vystihol Július Adamiš: „Kým sa táto rakovina javila len u iných národov, s akousi škodoradosťou sme ukazovali na ňu, ale dnes, keď sa aj do nás zažrala, tak neradi hovoríme a tak málo píšeme o nej.“
Pozrime sa teraz, do akej miery sa rakovina jednodetstva zažrala do obcí v Novohrade v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia, teda v období, kedy jednodetstvo v prostredí slovenských evanjelikov kulminovalo. Ako zdroj nám poslúžia príspevky Jána Bienika o histórii jednotlivých novohradských evanjelických cirkevných zborov a príspevky z dotazníkov realizovaných v rokoch 1927 a 1928 v okrese Modrý Kameň.
„Cirkev sa krásne vzmáhala až potiaľ, kým diabol s hriešnym zlozvykom jednodetstva nezasial kúkoľ.“ (Cirkevný zbor Turie Pole, s fíliami Červeňany a Dolný Tisovník)
„Ľudnatosť dolnostrehovskej cirkvi žiaľbohu – ako v najviac novohradských cirkvách – stále stagnuje, áno klesá, – najstaršie z týchto matrík, ktoré sa zachovali, vykazujú ročne okolo 130 krstov, dnes pred vojnou nebolo len 20! Počet duší s fíliami bol roku 1811 blízko 2 000, dnes sotva 900. Príčina úpadku bola aj cholera, ktorá si roku 1873 vyžiadala vyše 200 ľudských životov, ale hlavná, stála príčina je jedno a dvojdetstvo. Veríme, že keď bude môcť ľud prísť k pozemkom a bude môcť si kúpiť toľko zemí, že i svojim deťom bude môcť zabezpečiť budúcnosť, že tento hriešny zlozvyk prestane.“ (Cirkevný zbor Dolná Strehová, s fíliami Vieska, Slovenské Kľačany a Ľuboriečka)
„Úbytok obyvateľov z roka na rok je do očí bijúci a príčina úbytku je na okolí rozšírené jednodetstvo, čoho následkom je, že v obci nachodí sa 12 rodín už v staršom veku, ktoré zanahajú svet tento bez potomkov.“ (Senné)
„Pre zakorenené jednodetstvo je málo detí. Je i taký rok, kedy sa dieťa v obci nenarodilo. Pri takýchto pomeroch očakávať možno i vymretie obyvateľov.“ (Horná Strehová)
„Pravda svetová válka pohltila 30 mladých životov, ale príčina (poklesu počtu obyvateľov) je hriešne jednodetstvo, ba bezdectvo. Celé rodiny, zámožné hospodárstva vymierajú a ostávajú pusté, neobytné domy. Dve deti je zriedkavosť mať, aj to len v rodinách chudobných. Rodiny, kde by boli tri deti sú v celej obci len tri.“ (Turie Pole)
„Špatným a zlým zvykom sú predčasné ženby a vydaje. 13 – 14 ročné dievča a 17 – 18 ročný chlapci sa stávajú manželmi. Toto by raz navždy malo prestať. Tu by zákon nemal hľadieť na žiadne mimoriadne prípady, lebo 22 – 25 ročná žena najmenej na 40 rokov vyzerá. Hriešne jednodetstvo berie svoje obete každoročne. A snáď i veľká a predčasná úmrtnosť je následkom zmrzačeného života.“ (Turie Pole)
„Obec Dolná Strehová počítala omnoho väčší počet obyvateľov ako dnes. Príčina takéhoto veľkého úpadku je jednodetstvo ktoré ohrozuje postupne vykynoženie niektorých rodín úplne. Že prečo toto jednodetstvo zavedené bolo vysvetľuje z jednej strany tá okolnosť, že mnohí zvlášť majetnejší ľudia týmto jednodetstvom chcú si zabezpečiť pohodlnejší život. Druhá okolnosť, aby pri delení majetku nemuseli krivdiť svojim deťom.“ (Dolná Strehová)
„Veľká chyba je ‚jednodetstvo‘ prečo majetnejšie rodiny nevládzu svoj majetok sami obrobiť, nútené sú najímať si na prácu – zárobok želiarov, čo sa spája s pomerne veľkými výdavkami.“ (Malé Zlievce)
Som si vedomý toho, že tento blog je plný zjednodušení. Treba si uvedomiť, že celá štúdia Jána Aláča o jednodetstve má bezmála 80 normostrán, autor sa v nej venuje príčinám vzniku jednodetstva, jeho rozšíreniu, javom, ktoré ho sprevádzali (nelegálne potraty, magická i reálna antikoncepcia, možné motivácie pôrodných babíc k vykonávaniu týchto zákrokov i represívne opatrenia, hospodárske príčiny a dôsledky, zánik celých rodín, zmena konfesionálnej štruktúry v regióne atď.). Štúdia Jána Aláča je súčasťou druhého vydania knihy Tajní vrahovia – viac informácií (vrátane ukážok) nájdete na tomto odkaze. [Doplnok 8. 1. 2020: Z druhého vydania knihy Tajní vrahovia ostáva už len niekoľko kusov, ak vás téma zaujala, je to posledná šanca ju získať. Už len na tomto poslednom mieste.]
