Slováci, alkohol, bitky

Autor: Mišo Šesták | 4.1.2018 o 8:27 | (upravené 5.1.2018 o 10:46) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  14338x

O vzťahu Slovákov k alkoholu na sklonku rakúsko-uhorskej monarchie očami roľníkov a dedinského ľudu.

V časopise Vlasť a svet z rokov 1910 až 1918 som objavil stovky listov, opisujúcich prostý život v slovenských obciach na sklonku monarchie. Podrobnejšie som o časopise písal v blogu Maďarizačný časopis a história slovenskej dediny. Listy sú cenným prameňom k dejinám obcí z obdobia, kedy ešte neexistovali kroniky. Najviac listov prichádzalo z južného Slovenska (Hontianska, Novohradská a Gemerská stolica), ale nájsť môžete aj obce z ďalších regiónov. Bližšie som o tom písal na predošlom linku. Koniec koncov, ak si chcete v časopise sami zalistovať, tu nájdete celý ročník 1914. Ostatné ročníky si ale treba vyhľadať z iných zdrojov. Novohradčania môžu hľadať v zborníku zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2017, kde sme zverejnili asi 150 listov týkajúcich sa nášho regiónu.

Je zaujímavé, ako často sa v listoch spomínal alkohol. A to v dobrom aj v zlom. Alkoholizmus bol zjavne už v tom čase problém, ktorý trápil nielen inteligenciu (písal som o farárovi, ktorý kvôli boju proti alkoholu skončil vo väzení), ale aj obyčajných ľudí. Niektorí sa chválili, že si vypálili dosť vlastnej pálenky (citáty nie sú jazykovo upravované): "Ovociny tiež bolo, za ktorú sa pekný groš utŕžil. Napálili sme si aj slivovice, a tak pre nápoj nemusíme ísť do krčmy." (Nógrád, 1911)

Podobne písal v tom istom roku aj Ján Toldý z Obeckova: "Myši v jaseni aj u nás veľkú škodu narobily, na niektorých miestach sú role takmer celkom holé. Máme tu aj dosť pekné ovocné sady a zvlášte slivák sa nám vše veľa urodí a vtedy si napálime slivovice, ktorá nám celý rok trvá, takže sa vtedy bez krčmy celkom zaobídeme. Naše role sú rovné, ako volakde na Dolnej zemi, lúky máme tiež dobré, úrodné."

Obyvatelia ďalších obcí sa zase chválili striedmosťou vo vzťahu k pitiu: "Veľká chyba je pre nás, že v zime nemáme žiadnych zárobkov, nuž ale preto len žijeme pomaly, lebo sme striezliví, sporiví, krčmy nenavštevujeme, a tak si aj svoje dane a iné dávky riadne splácame." (Uderiná, 1912)

"Naša obec číta asi päťsto duší,
v nej sa každý chová poriadne, jak sluší.
Lebo naši chlapi do krčmy nechodia,
len okolo domu svoje práce robia."
(Madačka, 1912)

"Nedávno som sa dočítal, že špiritus zdražie. No, to by ani nebola taká veľká chyba, lebo veď poriadny človek málo pálenky potrebuje. Aj to, že doháň zdražel, tiež sa netýka každého. Ale keď potravné články dražejú, to už pocíti každý človek. Počuť, že vraj aj soľ, ba aj zápalky zdražejú a toto sú všetko také články, bez ktorých sa nikto, ani my roľníci, ktorí si ináč živnosť zväčša sami dorábame, zaobísť nemôžeme." (Málinec, 1912)

V rovnakom duchu písal aj roľník Juraj Korács z Prahy (malá obec neďaleko Lučenca) v roku 1913: "Naši obyvatelia si v lučenských fabrikách pekný groš zahľadajú cez celý rok a tvrdo zarobené peniaze nestrovia po krčmách a na kartách. U nás by veru takého chlapa, ktorý by si do krčmy sadol, veľmi znevážili a potupovali všetcia občania."

Ale, ako inak, v mnohých obciach mali aj negatívne skúsenosti. Vo veršovanom liste (tých bolo inak dosť veľa, čo nepochybne stojí za zmienku) ich opisoval napríklad čitateľ z Ábelovej (1913):
"Všetko by sme zaokryli,
keby nám len pán Boh milý
poprial potrebného zdravia,
k tomu svojho požehnania,
dobrý rozum na prídavok
a oddialil neporiadok,
jaký sa u nás nachodí,
keď mnohí do krčmy chodí.
Starší si za stolom pijú
a mládenci sa hneď bijú.
Krčmár, taký premetanec,
urobí hneď s nimi tanec,
vezme si hodnú palicu,
vypráši ich na ulicu.

Vy, krčmár, dobre robíte,
keď im kabát vyprášite,
môžu sa inak vzdelávať
a nie do krčmy chodievať!"

Dokonca sa ozývali hlasy volajúce po zatvorení krčiem aspoň v nedeľu: "V 7. čísle týchto noviniek uverejnený dopis zo Suchej doliny aj my tu schvaľujeme a tiež by sme si želali, aby sa vrchnosti prísnejšie postavili proti pijatike. Krčmy by v nedeľu a v sviatok maly byť zavreté, tak by sa menej neprávosti páchalo vo svete." (Kalinovo, 1913)

"Pilne čítavam všetky dopisy v tomto našom obľúbenom časopise, ale najviac ma zaujíma to, keď čítam ponosy na mládež a na tie krčmy. Veru by už raz naša vrchnosť mala zakročiť a mala by dať v nedeľu krčmy pozatvárať, jako je to v Anglicku a v iných krajinách už dávno zavedené. Veď v krčmách mládež podkopáva si len zdravie, ľuďom v noci nedá odpočinku, lebo robí shony a nepokoje. Veru je to smutná vec, že náš ľud nepozná miernosť a nechce uveriť, že si pijatikou život, domácnosť a hospodárstvo podkopáva a ničí. Veľmi kazí náš ľud aj pýcha, ktorá najviac len u žien a dievčeniec panuje. Gazdovské dievčence, mnohé z nich i za požičané peniaze, dajú si šiť také šaty z takých látok, ktoré sú pre gazdinú do roboty nesúce. Gazdovské dievča potrebuje šaty z takej látky, ktoré za nova slúžia za sviatočné šaty a pozdejšie vytrvajú aj v robote. Pravda veru, že pri takejto pýche gazdom potom nedochodí na lepší gazdovský riad, a tak sa ani role nemôžu dobre obrábať. Ale na pýchu všakveru musí byť! Aj pri vydaioch, pri svatbách sa veľké kvality a zbytočnosti vystrájajú. Slovom mnoho, veľmi mnoho by sa našlo takého, čo sa dá nášmu ľudu vytýkať vtedy, keď sa ponosuje na ťažké časy." (Hradište, 1913)

"Teraz sa trochu požalujem na našich chlapov, ktorí žiaľbohu veľmi radi vysedávajú v krčmách. V nedeľu už ráno sú v krčme a tam ostanú dakedy aj do polnoci. Veru by u nás bolo potrebné zavedenie takých poriadkov, aby krčmy v nedeľu boly zavreté." (Vanyarz, 1914)

Zaujímavý je aj list z Ozdína z roku 1914: "V našej obci sa zaoberáme hlavne roľníctvom a chovaním statku. Dobre sa majú tí, ktorí krčmy menej navštevujú, ale niektorým to veru veľmi škodí. Keby krčmy radi nenavštevovali, tak by sme nemali dve krčmy v takejto malej dedinke. A potom keby tá veľká pýcha aj u nás nepanovala. Ale u nás niektorú sedliacku ani nepoznať, vyzerá ako pani. Ba niektoré roľnícke nevesty nosia i klobúky a to im ver nepristane." V Ozdíne už v tom období pôsobil Samuel Činčurák, o ktorom som písal napríklad v blogu Muž, ktorý nenávidel alkohol. Vďaka jeho pôsobeniu krčmy neskôr zavreli a až dodnes už v Ozdíne neotvorili.

A už len posledný list z Horných Strhár (1913): "Dopisovatelia týchto našich noviniek často spomínajú nemierne používanie opojných nápojov ako pôvodcu mnohého zlého. Veru, veru tá pálenka už veľa zlého narobila. V krátkosti sdelím jeden príklad tohto. U nás istý manžel, keď sa napil pálenky a žena mu za to dohovárala, v opilom stave svojej žene nos odhryzol. Manželka ho preto ani nežalovala a lekárovi povedala, že si sama bola na príčine. Nuž, hľa, aj z tohto vidieť, koľko zlého tá besnica narobí a preto sláva «Uhorsko krajinskému vzdelávaciemu spolku slovenskému» za jeho poučnú knižočku «Najväčší nepriateľ slovenského ľudu»."

Ak by ste mali záujem o zborník (528 strán, 49 príspevkov z celého Novohradu) v tlačenej podobe, posledných päť kusov je k dispozícii v tomto kníhkupectve (treba si pýtať) - v balení s knihou Tajní vrahovia, ktorá pojednáva o jednodetstve, mimoriadne zaujímavom fenoméne sužujúcom juh stredného Slovenska (písal som o ňom napríklad v blogoch Prečo mali byť zo Slovákov Maďari či Hriechy pôrodných babíc). Zborník bude k dispozícii aj v elektronickej podobe, link zverejním na budúci týždeň. Okrem iného sa v ňom dočítate napríklad aj o domácom poriadku nevestinca z roku 1880.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Nie je živnostník ako živnostník.

PLUS

Poradkyňa pre rodiny: Hlavne dvojičky neporovnávajte, nemajú to rady

Spravidla je prvé z dvojčiat dominantné.


Už ste čítali?