Voľakedy sme si vedeli onakvejšie vynadať

Autor: Mišo Šesták | 18.1.2018 o 8:27 | (upravené 22.1.2018 o 12:16) Karma článku: 10,33 | Prečítané:  18291x

Ej, či ťi strmo ruke idú, aj táčig bi sa ťi visrav na ňe. Sraľi, prďeľi – hovní smrďeľi. Už jej riť cinkerínom smrďí a ešťe kce dom robeť, načože jejˬe.

Globalizácia nám na jednej strane prináša mnoho výhod a uľahčuje život. Iné veci potláča až ničí úplne. Tak je to aj s nárečiami. Kým obyvatelia mnohých slovenských dedín ostávali žiť v izolovaných komunitách, bolo zakonzervované i nárečie. Lenže svet sa otvára, hranice stierajú, nárečie niekde zaniklo, niekde zaniká. Nie je to len otázka posledných rokov, tento proces prebieha už možno od druhej polovice 19. storočia. Ak mala či má daná obec alebo lokalita šťastie, našiel sa v nej človek, ktorý nárečie zmapoval a zaznamenal pre ďalšie generácie. Čím dávnejšie to urobil, tým lepšie pre danú komunitu. Ale záchranné výskumy prebiehajú i dnes. Na jeden takýto sa vo svojej rodnej obci Lupoč v Novohrade podujala aj doc. PhDr. Zuzana Bohušová, PhD. Vznikla z neho kniha, na ktorej vydaní sme sa podieľali aj my. Ak sa pýtate, kde je Lupoč, odpoviem vám slovami autorky z predslovu knihy: Keď chceme cudziemu človeku žartovne určiť polohu obce Lupoč, udáme „presné“ súradnice: 6 km od Prahy a neďaleko Paríža! Každý sa začuduje. O takej lokalite nikto jakživ nepočul. Lupoč je totiž neznáma a nenápadná dedinka. Nachádza sa niekoľko kilometrov od tzv. malej Prahy v Novohrade, teda v reči miestnych obyvateľov dedinky Prága, ktorá vznikla za husitských čias, a neďaleko kopca Páriž, ležiaceho v smere na Políchno.“

Ak vám ani toto nepomohlo, ide o okres Lučenec. A dám ešte jeden citát z predslovu, ktorý potvrdzuje, čo som napísal vyššie: Píše sa rok 2017 a nikto z obyvateľov Lupoče – ani tí niekoľkí najstarší – už nerozpráva čistým nárečím. Snažili sme sa preto možno v poslednej chvíli zozbierať a písomne zafixovať časť nárečových slov Lupoče.“

Kniha ako taká je rozdelená na dve časti. V prvej sa autorka venuje miestu ľupočského nárečia medzi nárečiami Novohradu a jeho charakteristike (zvuková stavba, flexia, lexika atď.). Táto časť je poňatá vedecky a pre laického čitateľa môže byť nezrozumiteľná. Dokonale to však vyvažuje druhá (a podstatne väčšia časť knihy), kde môžete nájsť ukážky cenných súvislých nárečových prejavov, málo známe príslovia a porekadlá, prirovnania, lupočsko-slovenský slovník (s mnohými zvukomalebnými či emocionálnymi slovami), hádanky, pesničky, vyhrážky či nadávky. A práve pri tých posledných by som sa rád pristavil. Dnešný svet je veľmi vulgárny, ale tak nejako plytko vulgárny. Voľakedy si aj vynadať vedeli s gráciou. Nuž, bavte sa, ako som sa aj ja bavil:

 

Aňi bi mu ostrúhaní vlaz do riťi ňevopxau̯. (prestrašený človek)

Aňi bruxa aňi riťi, šecko je to v ednej ňiťi. (veľmi chudá osoba)

Bodaj bi ťi dvor pašov zarasov! (Bodaj by si prišiel o majetok – dobytok a hydinu, ktoré spásajú trávu na dvore.)

Čert po ňom aj s koňom, planí bou̯ – nak zdoxoû.

Či sa šecko misí v jeho riťi staveť? (Či všetko najlepšie musí mať on?)

Čo je čije, nag je moje, aľe moje nag ňig ňeberi̯e! (chamtivec)

Eden je ňebojsa, druhí ňedajsa. (Dvaja škriepni ľudia.)

E(d)na xiža ju visere, druhá zožere. (o žene, ktorá často navštevuje susedov)

Ej, či ťi strmo ruke idú, aj táčig bi sa ťi visrav na ňe. (výsmech z pomalej roboty)

Hijó, čihi, kín si živí, a ked zdoxňeš, buďe druhí. (Človek sa zodiera v práci a keď už nevládze, vymenia ho.)

(o polievke) Hosť: Jáj, horúca je, ňedá sa jes. Gazdiná: Ešťe ňezdoxou̯ ten, čo ju vareu... (oheň nevyhasol)

Lakomeʒ lakomí, vezňe ešťe aj od žobráka paľicu!

Lakomňica lakomná, aj spot sebä bi zožrala. Bodaj bi spot sebä zožrau̯, lakomec!

Misíš čakať, kín sa mu voda v riťi ustojí. (kým sa upokojí)

Načo voš kašle, ket pľúca ňima. (Načo sa slabý vystatuje, preceňuje, keď na to nemá.)

Ňekuʒ do hovna, nag ňesmrdí. (Nechaj nepríjemnosť bez povšimnutia.)

No pekní kvon si ti a tvoja žena koňuha. (Ty si kôň a tvoja žena je kobyla.)

No, ved je to pekná oľiva! (výstredná osoba)

Počkaj, ti boháču, vet ťebe viskáču. (O peniazoch, ktoré vyskáču z vrecka, ľahko sa minú.)

Sprosťina edna! (sprostaňa)

Sraľi, prďeľi – hovní smrďeľi. (Komentár k niekomu, kto sa vyvyšoval nad ostatných, ale bol tiež len obyčajný človek.)

Šapňoš šapňaví! (čaptavý človek)

Šušňi̯ak, ľem sa šušňe! (pomalý, lenivý človek)

Takí mokrk! (Malý škaredý človek.)

Takí vízrik viškundrení, vetrom bi ľeťela. (veľmi vychudnutá a rýchla žena)

Takú ťi ednu druʒgňem. (udriem)

Už jej riť cinkerínom smrďí a ešťe kce dom robeť, načože jejˬe. (zomiera)

 

Kniha Nárečie Lupoče vyšla v relatívne malom náklade a z toho mála je na internete dostupných ešte asi 8 kusov. Nájdete ich alebo na Martinuse (vrátane ďalších ukážok) a pár kúskov za podstatne nižšiu cenu aj tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?