Rusi v Utekáči vedeli tancovať len kazačok

Autor: Mišo Šesták | 1.2.2018 o 8:27 | (upravené 5.2.2018 o 16:09) Karma článku: 8,76 | Prečítané:  3356x

O zábavách usporiadaných pre ruských a rumunských vojakov začiatkom roku 1945. O živote hudobníkov za Slovenského štátu i v povojnových rokoch. A tradične aj trochu alkoholu a bitiek.

Sú ľudia, ktorí mali nutkanie zapisovať si podrobnosti o svojich koníčkoch či činnosti. Vďaka takýmto zápisom sa dozvedáme o podrobnostiach každodenného života, ktoré by sa inak navždy stratili. Mne sa podarilo dostať ku kronike hudobného krúžku Jazz z Utekáča, v ktorej Gustáv Pupala popisuje fungovanie kapely v období rokov 1944 až 1965. Najzaujímavejšie zápisy z kroniky som spracoval v príspevku do Zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie v Hradišti. Celý zborník si môžete stiahnuť na konci blogu Deti z hrncov.

V tomto blogu vám priblížim najmä zábavy, na ktorých Jazz hral v prvej polovicu roku 1945, teda počas stále zúriacej druhej svetovej vojny. Ešte predtým sa pozrime na úplné začiatky kapely (ale treba brať do úvahy, že jej členovia už boli ostrieľaní muzikanti, predtým hrávali v mnohých iných utekáčskych kapelách): „Riadny Džez, ktorý sa zostavil v roku 1944, to sú hudobníci, ktorí ovládajú noty a museli sme sa dostaviť na výzvu Hudobnej komory na skúšky v rokoch 1942 – 1944. Skúška bola v Revúcej, tam sme zložili štvrtú triedu. Skúška bola vo Zvolene, postup do tretej triedy. Za prítomnosti profesora Mojzesa a profesora Cikkera.
Na zvolenskej skúške sme prešli dobrým prospechom a stali sme sa členmi Hudobnej komory v Bratislave. A od tej doby sa hrajú operetné divadlá v Utekáči. S takýmto divadlom sú odkázaní len na skúšaných hudobníkov, lebo cigánske kapely nie sú v stave odohrať operetné divadelné predstavenie.“

Zaujímavé sú aj pasáže, ktoré hovoria o nadobudnutí majetku pre Jazz – najmä hudobné nástroje. V počiatkoch kapely si hudobníci spoločnými silami zadovážili piano značky Ingler za 2 500 Ks (hudobníci mali na ňom štvorčlenný podiel po 600 Ks), kufor na náradie, spoločné noty a vkladnú knižku v poštovej sporiteľni so sumou 1 500 Ks. Išlo o viazaný vklad, akúsi poistku či pokutu – ak by niektorý z členov Jazzu išiel bez spoločnej dohody účinkovať do nejakej cigánskej kapely, viazaný vklad by podľa dohody stratil, pretože, pretože by tým „konkuroval sám sebe“.
Začiatkom decembra 1947 si opäť spoločnými podielmi (piati muzikanti prispeli po 600 Kčs) kúpili basu. Zadovážili ju za  3 000 Kčs ju zo severných Čiech. O dva roky neskôr ju predali pre mladý orchester pôsobiaci v Meštianskej škole v Kokave nad Rimavicou za 4 200 Kčs. Z predaja si členovia Jazzu vyplatili podiely 850 Kčs.
Z ďalších hudobných nástrojov vieme o chromatike (chromatická harmonika), ktorá bola zakúpená do niektorej z predošlých kapiel v roku 1932 od Jozefa Lidla z Brna za 1 800 Kč. V roku 1948 ju členovia Jazzu predali do Brezna za 5 000 Kčs. Druhú, úplne novú, chromatiku kúpili 6. februára 1949 z Likiera a ako sa píše v kronike, „bol to šťastný deň“.
Posledná zmienka o predaji hudobného nástroja hovorí o bubne vyrobenom svojpomocne s nákladmi 2 000 Kčs. Predaný bol v roku 1948 „cigáňovi do Kokavy nad Rimavicou“ za 4 000 Kčs.

A poďme do sľúbeného roku 1945, Utekáč bol oslobodený 28. januára. Po oslobodení sa tu zdržiavali vojaci Červenej aj rumunskej armády. Ani nie tri týždne od prechodu frontu už Jazz hral prvú zábavu pre vojakov. Dňa 16. februára hrali rumunským dôstojníkom na večierku u Borovských. O dva dni neskôr sa uskutočnil candr pre ruských a rumunských vojakov. Ruským vojakom museli hrať len kazačky, pretože, na rozdiel od Rumunov, neovládali moderné tance. Zábava trvala až do jednej v noci. V dňoch 22. a 25. februára boli ďalšie candre pre rumunských vojakov. Posledná zábava pre rumunských vojakov sa uskutočnila 3. marca.

Ale nielen sovietski vojaci neovládali moderné tance. Už som písal o osadách v okolí Utekáča (o kultúrnych rozdieloch medzi obyvateľmi týchto osád a Utekáčanmi som písal tu) – ani oni neovládali moderné tance. Richard Kafka o tom píše na svojom blogu, kde opisuje fotografiu účastníkov tanečnej školy v jednej z osád: „Pupalovci založili v Utekáči džezovú hudbu, a keďže ľudia žijúci na týchto usadlostiach boli zvyknutí na cigánsku muziku, bolo ich potrebné naučiť nové moderné tance – tango, valčík, polku, charleston, aby bola hojná účasť na zábavách, kde hrali Utekáčania.“

Z ďalších rokov vyberiem už len pár zaujímavostí. V roku 1946 hral Jazz na štvordňovej (!) fašiangovej zábave v Utekáči, ktorá trvala od 2. do 5. marca. V máji toho istého roku hrali pod hrabom v Drahovskej škole, došlo aj na „bitku sedliakov“. Alkohol tiekol prúdom 7. októbra 1946 v Jesenskom na akcii organizovanej Komunistickou stranou Slovenska: „Mali sme veľa vína a tercista Július Indro sa tak opil, že na javisku nám spal.“
Na účinkovanie v Tisovci z 24. augusta 1947 hudobníci nespomínali v dobrom: „Veľká zábava, ktorú usporiadali tisovskí roľníci ako dožinkovú slávnosť. Zábava sa odbývala v letnom sále pri šťavici. Tam nám skapala hudobná pokladňa s obnosom 5 000 Kčs, ktorá bola uhradená spomedzi hudobného krúžku. Doposiaľ sa nezistilo, kto to ukradol. Účinkovalo nás 8 muži za 4 280 Kčs.“

Od tohto roku Jazz často hrával spoločne s cigánskou kapelou z Kokavy nad Rimavicou. Zaujímavé iste je i to, že v prvých rokoch odohrali maximálne jednu či dve svadby do roka. Až neskôr ich pribúdalo.

Ďalšie zaujímavosti si už prečítajte v zborníku. Bezplatne si ho je možné stiahnuť tu (dole). Dočítate sa v ňom aj to, koľko bola takáto kapela schopná zarobiť do roka, ale tiež napríklad o pravidlách lučenských nevestincov a mnohom ďalšom.

Na záver sa hodia slová Gustáva Pupalu, ktoré napísal v úvode kroniky ako odkaz budúcim hudobníkom, nasledovníkom: „Hudba nech je vaše najmilšie vzdelanie. A karty hrané o peniaze najväčší nepriateľ. Tak docielite tých samých výsledkov, čo vaši otcovia a zakladatelia. Na to vám prajeme v modernej dobe väčších úspechov.“

Všetky fotografie sú z knihy Utekáč na dobových fotografiách, na ktorej vzniku som sa podieľal. Ukážky z knihy sú k dispozícii tu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Kam chodíte, aj keď hovoríte opak

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?