reklama

Akoby ho anjeli šili

Pár slov o kráse ľudového odevu z novohradskej obce Ábelová, o ktorom sa nie nadarmo hovorí, že je taký krásny, akoby ho anjeli šili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V poslednom období sa veľkej popularite teší všetko, čo súvisí s našim folklórom a ľudovým umením našich predkov, nevynímajúc ani tradičný ľudový odev. Som rád, že bokom nestojí ani Novohrad (hoci nezávisle na tomto trende, pretože táto myšlienka vznikla už dávno) a dve šikovné mladé ženy, Janka Čerepová a Miška Škodová, dali dokopy veľmi zaujímavú publikáciu o ľudovom odeve z Ábelovej.

Obrázok blogu

O tom, aké veľké rozdiely boli v Novohrade, čo sa týka nosenia tradičného ľudového odevu (alebo zjednodušene kroja), som už raz písal. Neviem si spomenúť, v ktorom presne blogu to bolo, tak to v skratke pripomeniem. V našej časti Novohradu (tej, ktorá teraz patrí do okresu Poltár) zmizli kroje už niekedy začiatkom 20. storočia alebo možno ešte aj skôr. Aspoň teda medzi evanjelikmi, obyvatelia lazov katolíckeho vierovyznania, ktorí sa sem prisťahovali práve na prelome 19. a 20. storočia si kroj zachovali až do polovice 20. storočia. Z mojej obce (Hradište) sa zachovala len jediná fotografia mužského kroja z roku 1914, ženský kroj nemáme ani jedinú. Podobné je to aj v okolitých obciach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď však vyrazíme do iných končín Novohradu na západ od Lučenca, tam situácia bola a je úplne iná. Ak vás to zaujíma, mnohé som popísal v blogu Primitivizmus novohradských vrchov. V Nedelišti, Madačke, Polichne a mnohých ďalších obciach na západ od Lučenca kroj v 20. storočí nielenže nezanikol, ale sa naďalej rozvíjal. Neinak to bolo aj v Ábelovej.

Obrázok blogu

Keď som sa Janky Čerepovej, jednej z autoriek pýtal, dokedy sa v Ábelovej bežne nosil kroj, odpovedala mi: „Do konca šesťdesiatych rokov minulého storočia. Postupom času jeho tradičné zhotovovanie a nosenie postupne zanikalo, mladí ľudia opustili tradíciu nosenia ľudového odevu a do obliekania naplno prenikli moderné mestské vplyvy. Staršie obyvateľstvo, a to najmä ženy, však do dnešného dňa neupustilo od svojich zvyklostí. Ešte dnes najstaršie obyvateľky nosia v bežné dni čierne sukne tzv. mondole so spodničkami, oplecká nahradili košieľkami a svetrami. V zime dedinou o paličke občas vidieť tetušky s vlniakmi, ktoré ich hrejú nielen cestou do obchodu, ale aj v nedeľu do kostola. Začiatkom 21. storočia žili ešte v obci ženy, ktoré v bežné dni nosili vlasy upravené na kont, na čele so zamatkou (tzv. fáborkou), bielym čepcom zakrytým ručníkom, v zime obuté súkenné kapce alebo kapcáte. U starších mužov nechýbala v zime na hlave baranica a kožuštek.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aspoň sa dievčatám robil dobre výskum, keď sa mali koho opýtať. Som veľmi rád, že sa do tejto témy dali, pretože inak by sa mnohé informácie stratili. Takto ich pretavili do knihy Akoby ho anjeli šili. Názov vznikol podľa povesti, ktorá hovorí, že ábelovský kroj je taký krásny, akoby ho naozaj šili anjeli. Opäť Janka Čerepová: „Tradičný ľudový odev z Ábelovej sa preslávil svojou pestrosťou, farebným prevedením, precíznym vyhotovením do posledného detailu. Preslávili ho nielen baňaté rukávce, ale najmä perlavé čepce, ktoré v dedine zhotovovali veľmi zručné ženy, tzv. šovkyne. V bežné dni sa nosil odev jednoduchý – málo zdobený. No vo sviatky a rodinné oslavy bol odev pestrý. V Ábelovej mal vplyv na nosenie odevu najmä evanjelicky cirkevný kalendár, ktorý sa delil na slávnostné a neslávnostné časti a od toho sa odvíjali aj charakteristické pravidlá obliekania. Dôležitý bol aj vek. Ženy do veku 35 a niekedy aj do veku 40 rokov nosili pestrý kroj, podľa miestnych zvyklostí nazývaný veselý, respektíve červený, po 35-ke nosili takzvaný smútny (dĺžeň je správne) alebo modrý. Staršie ženy a vdovy sa pridŕžali tmavých farieb, najmä čiernych, no vo veľké sviatky i tieto boli rôzne zdobené, jednak nášivkami alebo boli vyšívané napríklad technikou krivej ihly. Muži nosili vo sviatky vyšívané košele, široké alebo súkenné gaty a podľa ročného obdobia nosili kabanice alebo bundy, kožuchy a. i.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V knihe Akoby ho anjeli šili sa autorky venovali veľmi podrobnému opisu najmä ženského ľudového odevu. K jeho najkrajším častiam patril vrchný čepiec, o ktorom Janka Čerepová hovorí: „Zhotovoval sa z kupovaných farebných perličiek. Na jeden čepiec sa prišilo vyše 4 500 kusov perličiek. Nosil sa na veľké sviatky i do tanca. Tieto čepce zväčša vyrábali miestne ženy. Nakoľko už v tom čase bol materiál veľmi drahý, stal sa najmä predmetom dedenia. Každá žena tak mala jeden červený a jeden modrý čepiec. Podľa pamätníkov ich žena získala napríklad od krstnej mamy, ktorá jej ho darovala v deň svadby.
Ábelovské ženy prejavovali svoju zručnosť najmä vo výšivke. Už ako malé dievky okolo veku 12 rokov sa učili vyšívať rôzne techniky, najmä vyšívanie krivou ihlou, krížikom, učili sa paličkovať čipky, ktoré poznáme dnes pod názvom novohradská čipka. V každej domácnosti boli krosná, na ktorých vznikali prekrásne súčiastky odevu a to vytkávané oplecká a zásterky, tzv. šaty. Muži sa venovali zhotovovaniu zimnej i letnej obuvi. V Ábelovej vyrábali technikou pletenia na ihliciach kapcáty. Na výrobu sa používala domácky spracovaná vlna, ktorú druganím na kolovrátku spracovali na hrubšiu nit. Výroba kožuchov, kožuštekov, kabaníc, halien a iných zimných súčasti mala v Ábelovej taktiež svoje zastúpenie. Kožušteky sa šili z ovčích koží bielej alebo hnedej farby. Obľúbené boli biele kožušteky, nakoľko na nich vynikala karmínovočervená aplikácia z irchy. Kožuchy boli zdobene vystrihovanými koženými aplikáciami, alebo mali aj výšivku. Okrem priamej výroby v obci sa kupovali hotové kožuchy v Detve a v Tisovníku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Žiada sa mi dodať, že v tradícií výroby ľudových odevov pokračuje práve Jana Čerepová. Ako je možné, že sa táto tradícia udržala v Ábelovej tak dlho? Opäť Janka: „Najmä vzťah k tradíciám a zachovaniu pamiatky na predkov, nedovolil, aby tento odev zanikol. Dnes je stále živou súčasťou obce. Pri rôznych príležitostiach Ábelovčania svoj ľudový odev stále oživujú príležitostným nosením. V neposlednom rade si ábelovský kroj dodnes zachoval svoju tradíciu najmä pri svadobnom obrade. Dnes si ho oblieka nevesta po polnoci v celej kráse, čím vyjadruje nielen svoju hrdosť, ale najmä je znakom dedenia a rodovej príbuznosti s Ábelovou.“

K blogu som umiestnil len niekoľko náhodne vybraných fotografií, v knihe ich je mnohonásobne viac. Ak do knihy Akoby ho anjeli šili chcete nahliadnuť, môžete tak urobiť tu. Ako to už pri takýchto regionálnych publikáciách býva, kniha vyšla v malom náklade. Zatiaľ by sa ale bez problémov mala dať zohnať napríklad tu. Ak chcete ku knihe zaujímavý bonus (za rovnakú cenu), dá sa kúpiť aj so Zborníkom zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2018, ktorý prináša množstvo zaujímavostí z Novohradu: k dispozícii je ešte asi 7 kusov.

Posledný dostupný kus je k dispozícii tu.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu