reklama

Tajomstvo troch kostier

Čo dokáže moderná veda zistiť z troch kostier troch bratov (?), ktorí sú bezmála 600 rokov po smrti? Krátka sonda do stredoveku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Po dlhšom čase sa vraciam ku knihe Tomáša Sitára Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia, ktorú sa nám podarilo vydať s podporou Fondu na podporu umenia. Domnievame sa, že ide o vôbec prvú monografiu príslušníka stredovekej uhorskej šľachty, ktorý nielenže preukázateľne pochádzal z pôvodne slovenského rodu, ale s územím Slovenska je spätý celý svoj život.

Magister Pavol z Kolár bol potomkom starého slovenského rodu Hont-Poznanovcov. Ako protonotár dvoch palatínov bol dlhodobo jednou z hlavných hnacích síl uhorského súdnictva v období neskorého stredoveku, mal veľký vplyv na formovanie a štandardizovanie uhorského zvykového práva a súdneho systému, a ako člen kráľovskej rady poskytoval svoje vedomosti a skúsenosti aj samotnému kráľovi Žigmundovi. Pavlov pôvod je možné vysledovať až ku legendárnemu komesovi Hontovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tomáš sa pokúsil o čo najpodrobnejšiu rekonštrukciu života Pavla z Kolár a to na základe listín, ktoré po ňom ostali. Súdiac podľa toho mála odborných recenzií, ktoré sa ku knihe objavili, bol úspešný. Je fascinujúce, že v dnešnej zdigitalizovanej dobe pri tvorbe knihy v podstate ani nemusel vstať zo stoličky (ak to teda trochu preženiem). V podstate narazil len na jeden prameň informácií, ktorý bol iný ako dobové listiny. A práve k tomu som sa chcel dostať. Sám Tomáš píše, že sledovanie na prvý pohľad nenápadných stôp môže niekedy viesť k prekvapujúcim skutočnostiam. Tak to bolo, keď sa snažil zistiť viac o vzťahu Pavla k dnes už zaniknutému pavlínskemu kláštoru svätého Vavrinca, ktorého ruiny sa nachádzajú v dnešnej budapeštianskej štvrti Szépjuhászné. Istá štúdia o jeho architektonickom vývoji pri súhrne predchádzajúcich výskumov uvádzala aj krátku poznámku v tomto zmysle: „V roku 1971 sa uskutočnil výskum kaplnky na južnej strane trojloďového kláštora, ktorú Zolnay podľa listiny z roku 1403 identifikoval ako kaplnku svätého Kríža. Pod podlahou kaplnky sa našli stopy po dlhom múre, a tiež tri hroby s kostrovými pozostatkami, ktoré Zolnay identifikoval ako členov rodu Kolárskych.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pre niekoho nepodstatná zmienka, pre Tomáša kľúčová informácia prenášajúca príbeh magistra Pavla z trochu suchopárneho sveta majetkových listín do hmotnej reality. Tomáš ďalej píše: „Zolnay mal k dispozícii informácie z listiny z roku 1403, ktorou Pavol kláštoru prenechal svoju časť majetku Páty výmenou za slúženie omší za jeho brata Mikuláša, ktorý tu bol pochovaný, ako aj za rezerváciu hrobového miesta pre seba a slúženie rovnakých pobožností po vlastnej smrti. Nielen podľa týchto skutočností, ale aj na základe orientačného datovania stavby, ktorá mala byť k lodi sekundárne pristavaná až niekedy koncom 14. storočia, Zolnay predpokladá, že kaplnku nechali postaviť Kolárski, a to pravdepodobne samotný Pavol. Túto hypotézu potvrdzujú informácie zo staršej listiny, ktorú Zolnay zrejme nepoznal, a ktorá uvádza, že majetok Páty, lokalizovaný na úpätí kláštorného kopca, získal Pavol už v roku 1392, z čoho možno vyvodzovať, že onedlho nato dal postaviť aj spomenutú kaplnku.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V samotných hroboch sa síce nenašlo nič pozoruhodné (železné klince z drevených truhiel, a u Pavla aj akýsi bronzový náhrdelník), pre mňa však bolo mimoriadne zaujímavé konfrontovanie zistení a dedukcií, ktoré Tomáš spravil na základe dobových listín s antropologickým rozborom nájdených kostrových pozostatkov publikovaných antropológom Maďarskej akadémie vied Istvánom Kiszelym:

„Kostra v prvom hrobe, ktorú možno pokladať za Pavlovu, mala podľa neho tieto dôležité charakteristické znaky: výška asi 167 cm, odhadovaný vek 61 – 68 rokov, oslabené svalstvo kvôli nenamáhavej práci, len tri zachované zuby v hornej čeľusti, a prakticky celá kostra poškodená chronickou artrózou. V rámci istej tolerancie nám tieto závery potvrdzujú Pavlov dožitý vek 71 rokov, ako aj jeho úradnícke pracovné zaradenie, ktoré sa určite podpísalo na zdravotných problémoch, sprevádzajúcich ho na sklonku života. Choroba pohybového ústrojenstva tiež podopiera náš predpoklad, že Pavol trávil posledné roky života najmä doma v Kolároch, a hoci mohol chcieť pracovať viac, pretrvávajúce bolestivé stavy ho v tom výrazne obmedzovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Lebky bratov z Kolár
Lebky bratov z Kolár (zdroj: https://library.hungaricana.hu/en/view/ORSZ_BPTM_BUDREG_26/?pg=266&layout=s)
Lebky bratov z Kolár
Lebky bratov z Kolár (zdroj: https://library.hungaricana.hu/en/view/ORSZ_BPTM_BUDREG_26/?pg=266&layout=s)

Zaujímavé sú aj informácie o ďalších dvoch kostrách. Kostra č. 2 mala výšku asi 172 cm, vek okolo 50 rokov, ako aj úzke ramená a silné paže. Či však skutočne šlo o Štefana, nie je možné bezpečne dokázať najmä preto, že o ňom máme len málo osobných informácií. Po prvýkrát sa spomína v roku 1384, keď však už bol preukázateľne dospelý.

Ako zosnulý sa uvádza už okolo roku 1400, čo by však na základe odhadovaného veku tejto kostry znamenalo, že v čase smrti bol výrazne starší ako Pavol. To však nepasuje do našej hypotézy o Matejovi alias Hontovi, ktorého prvorodeným mal byť práve Pavol, a preto túto kostru na základe našich odhadov nedokážeme stotožniť so Štefanom, ale ani so žiadnou inou osobou z Pavlovho prostredia.

Tretia kostra bola najvyššia (cca 175 cm), vo veku asi 30 – 40 rokov, s vysokým čelom a kosťami poznačenými namáhavou prácou. O Mikulášovi vieme, že sa ako maloletý (teda mladší ako 12 rokov) spomína v roku 1384, a zomrel asi v roku 1403, čo zhruba zodpovedá dolnej hranici stanoveného rozpätia. Ťažkú prácu potom môže vysvetliť Zolnayova interpretácia spomenutej listiny, podľa ktorej bol Mikuláš radovým členom kláštora svätého Vavrinca. Z hľadiska toho, že bol najmladším potomkom šľachtického rodu, je jeho dráha kňaza či mnícha vcelku akceptovateľná. Nakoniec aj Kiszely podotkol, že negatívne zmeny na jeho kostre (vrátane počiatočného štádia rovnakej artrózy, akú mal Pavol) sa ponášajú na iné prípady, známe z prieskumov kostrových pozostatkov v uhorských kláštoroch.

Záverom Kiszely konštatoval, že druhá a tretia kostra majú dosť spoločných znakov na to, aby sa mohli považovať za príbuzných. Vzťah k prvej kostre však nekomentoval, a tak nemáme antropologický dôkaz o príbuzenstve všetkých troch mužov. V kombinácii s ďalšími už spomenutými indíciami je však viac ako pravdepodobné, že pod podlahou bývalej kaplnky svätého Kríža sú pochovaní najmenej dvaja synovia Mateja z Kolár, pričom jedným z nich je aj hlavná postava nášho príbehu – bývalý protonotár magister Pavol.“

Z nákladu knihy ostáva už len niekoľko desiatok exemplárov, nájdete ich napríklad tu. Na tomto linku zase nájdete ešte jeden alebo dva kusy, ktoré sú nielen lacnejšie ako bežná cena, ale navyše je ku nim pribalený aj Zborník zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2018. Tomáš Sitár napísal medzitým aj ďalšiu mimoriadne hodnotnú knihu, o tej zase niekedy nabudúce.

Obálka knihy Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia
Obálka knihy Magister Pavol z Kolár a Hontovci z Poiplia 
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu