Keď vám deti učí tyranka, alkoholik a choromyseľná

Autor: Mišo Šesták | 24.9.2019 o 8:27 | (upravené 24.9.2019 o 19:29) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  8994x

Maďarizátorka trýzniaca deti. Alkoholik chovajúci prasiatko. Učiteľ, ktorý budil pohoršenie. Ale našli sa aj výnimky...

Na prelome 19. a 20. storočia nebolo školstvo ani zďaleka v ideálnej situácii. Obzvlášť to platilo, ak ste žili na lazoch vzdialených od materskej obce dobrých šesť kilometrov a ešte dupľom, ak aj z tej obce to bolo do prvého väčšieho mesta poriadne ďaleko. Len ťažko sa dalo očakávať, že na takéto miesto príde učiteľská elita. Asi nik z mladých čerstvo doštudovaných učiteľov z učiteľských ústavoch v Lučenci, Banskej Bystrici či iných mestách netúžil po tom, aby svoju učiteľskú kariéru začínal niekde Pánu Bohu za chrbtom.

A tak lazníci museli variť z toho, čo mali k dispozícii. Konkrétne budem hovoriť o Hradištských lazoch v Novohrade, ktoré boli osídlené rodinami z okolia Detvy, Sihly či Drábskeho na konci 19. storočia. Nebolo ich tu málo, veď v čase najväčšieho rozkvetu Hradištských lazov tu žilo viac ako 400 duší, čo bolo rovnako ako v materskej obci Hradište. Vrchári a obyvatelia obce si práve do náručia nepadali, hore katolíci, dole evanjelici, pozerali na seba navzájom cez prsty.

I vrchári však mali záujem na tom, aby ich deti dostali aspoň základné vzdelanie – trívium (čítať, písať, počítať) a, samozrejme, náboženstvo. Vybudovať školu však nebolo pre tak malý počet ľudí jednoduché, zvlášť nie krátko po tom, ako sa presťahovali a museli riešiť vlastnú bytovú situáciu. Informácie o počiatkoch školstva na Hradištských lazoch máme vďaka učiteľovi Rudolfovi Nociarovi, ktorý tu učil v prvej polovici tridsiatych rokov 20. storočia, a ktorý zapísal peripetie o začiatkoch školstva na vrchoch do školskej kroniky.

Kým nebolo školy, učili sa deti v súkromných domoch. Učiteľom bol nezaškolený roľník z Detvianskej Huty, ktorý si takto cez zimu privyrábal (učilo sa len od Všetkých svätých do Veľkej noci, inak mala prednosť práca na hospodárstvach). Ako odmenu dostával za každého žiaka finančný príspevok aj naturálie (potraviny). Aj ďalší dvaja učitelia boli neškolení, prvý bol alkoholik, často sa opíjal a zle vyučoval dietky, o druhom sa rodičia vyjadrovali dosť prajne, bol však strašne prísny na deti. Môžeme si len domýšľať, čo okolo roku 1905 znamenalo strašne prísny...

Keďže počet školopovinných detí stále rástol (až niekde na číslo 80), vyučovanie v obytných domoch nemohlo stačiť. Nejdem opisovať ako, ale napokon sa lazníkom podarilo aj s finančnou pomocou obce vybudovať školu vlastnými rukami. Za to im bolo sľúbené, že tu budú vyučovať učitelia len rímskokatolíckeho vierovyznania, pretože pre veľkú vzdialenosť a neprístupnosť duchovného nútený je účinkujúci učiteľ vyučovať i náboženstvo rímskokatolícke v triede.

Rudolf Nociar opísal pôsobenie prvých učiteľov a je to veru čítanie nie práve povzbudivé. Hneď s prvou učiteľkou mali miestni obyvatelia konflikt. Kronikár ju opisuje ako strašnú maďarizátorku, ktorá vraj deti tyransky trýznila, zvlášť pri vyučovaní maďarčiny. Keď sa rodičia proti tomu vzopreli, dostalo sa to až na súd. Rodičov zastupoval Jozef Štefančík, ktorého za to, že na súde rozprával po slovensky, odsúdili na šesť dní žalára. Spor však vyhrali obyvatelia lazov a učiteľka bola nútená odísť.

Druhá učiteľka bola už Slovenska, pôsobila tu v období prvej svetovej vojny. Na tú domáci spomínali v dobrom, ani ona však nedopadla dobre. Poneváč bývala samotná, opustená upadla do choromyseľnosti a následkom toho odvedená bola do nemocnice pre choromyseľných do Balážských Ďarmôt.

Ďalším učiteľom bol úradník pôvodom z Bratislavy. S deťmi zachádzal neľudsky a u rodičov svojim neslušným chovaním tiež nenašiel žiadneho porozumenia. Účinkoval ani nie úplne do roka. Pre svoj pohoršlivý život nútený bol opustiť stanicu.

Po jeho odchode ostala škola bez učiteľa a miestni sa museli vrátiť k modelu nekvalifikovaných učiteľov. Prišiel sem vyučovať obuvník z Brezničky, popri učiteľovaní aj naďalej šil topánky. Po dvoch zimách prišiel ďalší nekvalifikovaný učiteľ, vrchári svoj krok však obanovali, lebo Semerák účinkoval na učiteľa nedôstojne. Nielen, že dietkam nedostávalo sa zodpovedného vzdelania, ale i školská budova pri ňom vychádzala len na zmar. Dľa údajov obyvateľov kúpil si malé prasiatko. Samozrejme, že ho nemal kde držať, keďže pri budove žiadnej hospodárskej stavby neni. Našiel preň miesto v kuchyni pri peci.

Kým prasiatko doriaslo, bývalo v peci. Potom pre prasa zapravil jeden uhol v drevárni a prasiatko držal tam. Keď po vyrastení prasiatka na dosť hodný kus, mienil ho zarezať, ukradol mu ho ktosi.

O ďalšej učiteľke sa kronikár vyjadruje nezvykle nanajvýš pochvalne: Za Semerákom ako slnce za mesiacom zaujala stanicu slečna Anna Hrubošová z Lučenca. Účinkovala za dva roky. Zachádzanie s dietkami a vôbec celý jej život a účinkovanie jak v školskej tak v mimoškolskej službe bolo vzorné. Zvláštnu úctu preukazovali jej obyvatelia, že bola vzorná katolíčka. Dietky veľmi dobre vyučovala a nezabudla i na náboženstvo. Svojim vzorným chovaním prospievala jak školskej, tak verejnomravnej zásade. Mala len diplom z detského domova. Až som ho podozrieval, že bol do nej zaľúbený, ale, reku, ako by mohol, keď sa nepoznali. Ale potom som zistil, že sa poznali, v neskoršom období na škole chvíľu učili spolu. Nuž, kto vie?

Dalo by sa ešte pokračovať, ale asi stačí na to, aby ste si vytvorili obraz, ako to na škole na lazoch vzdialených od civilizácie mohlo začiatkom 20. storočia vyzerať s vyučovaním. Ak vás takéto články bavia, dovolím si vás upozorniť na náš projekt. Tu získate jednak viac informácií a jednak nás tam môžete podporiť. Už za minimálny príspevok môžete získať až štyri publikácie, čo by snáď mohlo byť zaujímavé aj pre vás a nám pomôžete. Ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

Podnikateľ Božek bráni prístupu k elektrickej stanici pre trať do Karlovej Vsi.


Už ste čítali?