Rusi pochodovali Slovenskom, Lučenec ľahol popolom

Autor: Mišo Šesták | 5.12.2019 o 8:27 | (upravené 21.12.2019 o 20:50) Karma článku: 10,10 | Prečítané:  6956x

Písal sa rok 1849, v Európe to vrelo. Naše územie nebolo výnimkou. V Lučenci maďarské gerily zabili ruských dôstojníkov. Rusi mesto z pomsty vyrabovali a vypálili. Ako sa na to všetko pozerali Slovenské noviny?

Vrátime sa do rokov 1848 a 1849. Veľmi zjednodušene načrtnem, čo predchádzalo a zapríčinilo udalosti, o ktorých chcem písať. Maďari bojovali proti rakúskemu cisárovi v snahe získať nezávislosť, ten si na pomoc zavolal ruskú armádu. Slováci sa zase snažili vymaniť spod područia Maďarov. A tak pre Maďarov boli Rusi nepriateľom, pre Slovákov spojencom. Séria udalostí vyústila až do úplného zničenia Lučenca ruskou armádou. Na tieto udalosti sa po stupne pozrieme, dnes vám chcem ukázať, ako o tom písali Slovenské noviny, ktoré vznikli práve v roku 1849.

Prvý text, ktorý budem citovať je z ich šiesteho čísla, z 27. júla 1849: Pocestní, kterí Zvolen opustili a po tyto dni do Viedne prišli, rozprávajú, že sa ruské vojsko pod generálom Grabbe proti Maďarom hore ku Lučencu odobralo, s ním sa odobrali aj mnohí verní Slováci, kterým by s príchodom Maďarov veľké nebezpečenstvo hrozilo. Pre lepšú istotu poslali od Zvolena jedneho hajdúcha k Lučencu, aby sa presvedčil, čo je vo veci. Tohoto ale Maďari lapili, a potom jako mu 50 palíc dali, ho v Lučenci obesili.
Ďalej sa opisuje vyčíňanie maďarských guerill a článok končí konštatovaním, že všetci verní obyvatelia s radosťou počuli tú novinu, že sa od Tatry zase nové pluky Rusov hrnú, které upokojenú stránku krajiny, a menovite Slovensko, jako posádka strážiť budú.

Neprešiel ani týždeň a Lučenec sa v Slovenských novinách spomínal opäť: Dňa 2. augusta. Práve teraz mi je tá povesť kroz náčelníka ruského zdelená, že včera 7 důstojníkov ruských potajomne v Lučenci zabili. Jeden podplukovník, jako vypýtanú od jedného starca vodu pil, kroz neho od chrbta bol zaklaný. Už je toto druhý hanobný skutok zradných Lučenčanov; bárby hneď prvý bol prísne býval trestaný; tento druhý nebol by azda tak opovážlivo vyvedený.

Lučenec napokon obkľúčilo veľké ruské vojsko a útok maďarských geríl nenechali bez odvety. Ďalší článok som v Slovenských novinách našiel 14. augusta: Na výstrahu zradným mestám a obcám, Lučenca už neni viac! Mestečko toto, čo hniezdo rebelantské, ukrutnú zradu svoju na cisárskom vojsku viac razy urobenú, skazou svojou zaplatilo. Známo bude obecenstvu, jak zradne, jak malicherným, ľstivým spůsobom Lučenčania v mesiaci marci cisárske vojsko hulánov s ukrytými po domoch maďarskými rebellanty prepadli a vraždili. Zaslúžený trest ich vtedy minul. Ale čo sa vleče, neuteče. V porozumení s guerillou, s tou zbojníckou zgerbou (...) zavraždili koncom mesiaca 7 ruských důstojníkov. Na to hneď rušal z banských miest ruský generál Grabbe s vojskom proti tomu zbojníckemu hniezdu, Lučencu, vyšetrovať a príkladne trestať jeho hnusnú, s tak neslýchaným ukrutníctvom vyvedenú zradu. Vojdúc do mesta a nenajdúc tam nikoho iného okrem starcov, starých báb a detí, lebo všetci chlapi, áno, i mladé ženské, sa ku guerille pripojac, pred príchodom ruského vojska zutekali, dovolil svojmu vojsku od 8 hod. ráno až do 1 1/2 hod. odpoludnia rabovať. Po vyrabovaní rozkázal mesto z 5 strán zapáliť, které dluho horelo. Myslím, že pánom Lučenčanom napozatým chuť prejde zradu páchať (...), a že predsa raz, keď nie cudzou, teda vlastnou škodou a zkazou omúdrejú a na pokánia, na cestu vernosti ku zákonitému panovníkovi svojmu, a ľudskosti naproti jeho vernému a víťaznému vojsku sa dajú. Tento hrozný príklad nech aj vám ostatným mestám a obcám, které sa vo vernosti ku cisárovi a kráľovi kývate, slúži na výstrahu, omúdrite týmto príkladom, a nečakajte, aby to isté i na vás prišlo.

O tom, prečo Slováci stáli na stráne Rusov, mnohé naznačuje úryvok z článku z novembra 1849: Jako náhle cis. kr. komisár p. Andreansky do našej stolice vstúpil, začal u nás pokoj boží panovať, po kterom sme tak dávno túžili, nevládajúc už ty ťarchy, které sme od košútovcov nasúdené znášať museli. Od tej doby, čo Lučenec v rozboreninách svojich leží, skrotli maďaróni a nešťastní naši odrodilci, kterí teraz v barančej koži chodia. Jako s nami cis. vláda naloží? Tvrdo čakáme.

Na konci roka takto v novinách opísali situáciu v Lučenci: Mesto toto nemá ani podobu mesta. Ono je len samá zrúcanina, čoho sú len samotní obyvatelia na príčine, pre známu svoju zradu. Tisíci bývajú vo vlhkých pivniciach a v podzemných skrýšach.

Toto ako úvod hádam stačí, aj keď sa v tom možno zatiaľ úplne neorientujete. Postupne sa budem venovať udalostiam, ktoré skazu Lučenca zapríčinili, samotnému priebehu rabovačky a vypálenia ako aj ich následkom. Ak sa vám nechce čakať, kým sa ja rozhýbem, siahnite po tejto knihe, ktorú sme vydali pri príležitosti 170. výročia vypálenia mesta. Ešte dnes a zajtra ju kúpite s výraznou zľavou. A ak chcete ušetriť, tu nájdete knihu lacnejšie a ešte k nej dostanete aj 320-stranový zborník - týchto je ale len pár kusov, takže sa ujde len najrýchlejším z vás.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Hovorili mu šéf. Fico sa k Bödörovi nehlási

Norbert Bödör je prvým väzobne stíhaným oligarchom spájaným so Smerom.

Bödöra dali do väznice, ku ktorej sa Bonul nedostal

Oligarchova SBS služba má zmluvy s viacerými ústavmi.


Už ste čítali?