Prečo nenaštvať ruskú armádu

Autor: Mišo Šesták | 13.12.2019 o 8:27 | (upravené 21.12.2019 o 20:49) Karma článku: 10,03 | Prečítané:  7567x

V roku 1849 ruská armáda vyrabovala a následne do tla spálila celé mesto Lučenec. Čo ich viedlo k tomuto činu?

Len veľmi stručne a zjednodušene zhrniem, že v rokoch 1848/49 sa Maďari snažili osamostatniť od habsburskej monarchie. Cisárovi prišla na pomoc aj ruská armáda. Slováci stáli viac-menej na strane cisára.
Na maďarskej strane bojovali proti cisárskym vojskám a ich spojencom aj takzvané gerily, nepravidelné vojenské zoskupenia bojujúce proti legitímnej vláde. Ako píše Mária Adamová v knihe Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy: Bojovali v skupinách s malým počtom členov, väčšinou vykonávali náhle prepady vojenských jednotiek nepriateľa. Dobre poznali okolie svojich prepadov, nútili nepriateľa pohybovať sa na neznámom území v obrannej pozícii. Ich cieľom bolo oslabovanie moci nepriateľa a prinútenie k ústupu. Gerily nenosili rovnošaty.

V Lučenca a okolí sa podľa Márie Adamovej pripisuje gerilám napríklad strhnutie cisárskych zástav z verejných budov v marci 1849, v tom istom mesiaci zabránili gerily odvozu nábytku grófa Sándora Forgácha, 6. apríla 1849 žiadal veliteľ geríl József Sztacho od predstaviteľov mesta poslušnosť a 200 strieborných forintov z pokladnice, ktoré použil na nábor nových bojovníkov. Na konci júla rekvirovali gerily v Lučenci potraviny a baganče. Gerily napadli viackrát aj ruské vojsko a to napríklad pri krčme Haller, pri Lovinobani a tiež v chotári Uderinej. Doplatila na to Uderiná, lebo Rusi sa domnievali, že za prepadom stáli jej obyvatelia.

Aj Lučenec žil v lete 1849 v neustálom strachu a napätí, v okolí sa zdržiavalo ruské i uhorské vojsko, takisto gerily a dochádzalo k rôznym potýčkam. Na konci júla prišlo do Lučenca štvortisícové ruské vojsko generála Galicina. Knieža Galicin žiadal od Lučenca podpísať dokument o podrobení sa cisárovi. Keď ho predstavitelia mesta podpísali, boli vyvesené cisárske zástavy a vojsko odtiahlo smerom na Rimavskú Sobotu.

Z hľadiska osudu mesta sa rozhodujúcim dňom stal 1. august. Mária Adamová píše: Približne o deviatej hodine prišiel do Lučenca na vozoch ďalší ruský oddiel so sto mužmi z vojenského zoskupenia generála Grabbeho. Utáboril sa na námestí. Podľa niektorých informácií to bol trén s ranenými a chorými vojakmi, ktorých sprevádzali zdraví vojaci s desiatimi dôstojníkmi. Kým dôstojníci raňajkovali v hostinci Šarkan, vojaci sa utiahli pod šiatre pekárov.

Keď sa o tom dozvedela v Lučenských kúpeľoch sa zdržiavajúca 150-členná jednotka geríl, vybrali sa na čele s veliteľom Miklósom Borym po haličskej ceste do mesta, aby zaútočili na nič netušiacich ruských vojakov. Kvôli obhliadke svojho hospodárstva sa na poli zdržiaval obyvateľ mesta Ferencz Kétszery. Keď zbadal blížiacu sa skupinu geríl, dobehol do mesta ako bez duše, na trhovisku našiel hlavného mestského kapitána Pála Gelléna, Lajosa Klamarika a Tivadara Barnaya, ktorým to rýchlo povedal a požiadal ich, aby ako dôstojní občania išli gerilám naproti a presvedčili ich, aby sa vrátili, lebo mesto bude stratené. Mestský podkapitán prikázal duchovným, ktorých stretol na trhovisku, aby okamžite išli naproti gerilám a zastavili ich. Podkapitán na križovatke pred lekárňou našiel vážených ľudí, s ktorými bežal po haličskej ceste, kde už Pál Laszly a Tivadar Barnay zbytočne prosili gerily, aby sa zastavili. Aj po prosbách duchovných sa Bory odmietol vrátiť a zahájil streľbu. Nastala prestrelka, pri ktorej obyvatelia bezhlavo utekali z mesta.

Pri prestrelke zahynuli ruskí dôstojníci (rôzne zdroje uvádzajú troch, siedmich či ôsmich) a ďalší vojaci. Dôstojníci boli pochovaní do plytkého hrobu na cintoríne. Tento fakt si zapamätajte, bude dôležitý pre ďalšie rozprávanie. Generál Grabbe si o prepadnutí a smrti dôstojníkov o dva dni neskôr do denníka zapísal: ... prišlo hlásenie od veliteľa simbirského streleckého pluku podplukovníka Razvodovszkého, že v Lučenci prepadli trén vyliečených vojakov postupujúcich z Krakova ku mne. Zabili 8 dôstojníkov, alebo ich zajali. Na mesto čaká prísny trest. Pohýnam sa proti nemu.

Bolo jasné, že to pre Lučenec nedopadne dobre. A ani nedopadlo. Ale o tom nabudúce. Ak sa vám nechce čakať, siahnite po knihe Márie Adamovej, ktorú sme vydali pri príležitosti 170. výročia vypálenia mesta. Zatiaľ je v ponuke aj kniha v balíčku s 320-stranovým zborníkom zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie. Táto verzia je lacnejšia (!) ako samotná kniha. Háčik je v tom, že ide o limitovanú ponuku, ujde sa len najrýchlejším.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

V Afganistane sa zrútilo lietadlo. Zatiaľ sa nevie, komu patrilo

Stroj spadol do odľahlej oblasti pod kontrolou Talibanu.

Autobusy zachraňujú starostovia. Sú však nahnevaní

Doprava môže byť znova ohrozená už cez víkend.


Už ste čítali?