S manželkou, no bez sexu

Autor: Mišo Šesták | 9.1.2020 o 8:27 | (upravené 20.4.2020 o 9:19) Karma článku: 10,07 | Prečítané:  29005x

Riešením bolo aj oddelené spávanie manželov, či dokonca vyhýbanie sa pohlavnému styku. Dohľad nad sexuálnou abstinenciou mávala často svokra alebo gazdiná.

Dva roky prešli, odkedy sme vydali knihu Tajní vrahovia pojednávajúcu o jednodetstve. Je to téma boľavá a aj s odstupom desaťročí pre mnohých traumatizujúca. Napriek tomu si nemyslím, že by sme o nej mali mlčať a tváriť sa, že nič také neexistovalo. V skratke pripomeniem, že išlo o systém (najviac rozvinutý približne v rokoch 1850 až 1950), keď sa rodina snažila mať len jedno dieťa a to predovšetkým kvôli tomu, aby sa nemusel deliť majetok, ale naopak aby sa zveľaďoval. Jednodetstvo bolo rozšírené najmä na južnom Slovensku a pre tento región malo mnoho (negatívnych) dôsledkov. Už som to chcel nechať tak, ale dostal som sa nedávno ku knihe Hany Ponickej Ábelovský dom, kde autorka spomína na Boženu Slančíkovú Timravu a svoj pobyt v novohradskej obci Ábelová. Hneď v úvode píše o návšteve ábelovského cintorína, ktorú komentuje veľavravnou vetou: Priveľa mladých mŕtvych žien na takú malú obec...

Neskôr opisuje, že v Ábelovej chceli pre nedostatok detí zavrieť vyššie ročníky školy (začiatkom päťdesiatych rokov 20. Storočia). Keď sa Hana Ponická domácich pýtala, koľko je detí z vyšších ročníkov, odpovedali jej, že asi dvadsať. Na to im povedala: To je veru dosť málo. Keby tak každá z matiek tých dvadsiatich mala ešte jedno, potom by sa už oddalo zriadiť aj vyššie triedy. A takto opisuje reakciu žien: Anka i jej mať zatíchli. Hľadia na mňa cudzo, akoby sa bolo medzi nás čosi postavilo. Premeriavajú si ma ako cudzinca. „Nepoznáš naše zákony, tak nesúď. Nenanucuj cudzie náuky.“

A ďalej zase píše: Ako len ochladli, keď som nadhodila vec, pre ktorú vidno aj na ábelovskom cintoríne na krížoch v zasklených obrázkoch fotografie toľkých predčasne mŕtvych mladuškých žien. Tých, čo radšej vlastným životom vážili, než by boli syna jedináka o jedináctvo pripravili: aby sa radšej jeden mal dobre než dvaja nijako. Krutý bol tento nikým nepísaný zákon, pre ktorý ešte aj dnes nejedna matka žiada od dcéry, aby po prvom dieťati spala u nej, u matky.

V knihe Tajní vrahovia, ktorá pozostáva z troch častí (rovnomennej novely Samuela Činčuráka, odbornej štúdie Jána Aláča o príčinách a následkoch jednodetstva a štúdii Júliusa Lomenčíka o literárnej tvorbe Samuela Činčuráka) sa Ján Aláč venoval tejto téme podrobne: Uplatňovanie jednodetstva znamenalo v priestore, kde sa presadilo, sformovanie osobitej sexuálnej hygieny. Z antikoncepčných praktík bola využívaná súlož počas menštruácie alebo prerušovaná súlož. Riešením bolo aj oddelené spávanie manželov, či dokonca vyhýbanie sa pohlavnému styku. Dohľad nad sexuálnou abstinenciou mávala často svokra alebo gazdiná. V dedinskom prostredí to boli predovšetkým ženy – gazdiné, ktoré nielen v rodinách, ale v celých spoločenstvách zabezpečovali dodržiavanie platných noriem, v tomto prípade jednodetstva. Dialo sa to aj napriek tomu, že predovšetkým ony boli konfrontované s tragickými dôsledkami.
Sexuálna abstinencia sa prejavila nárastom mimomanželských vzťahov, ktorých dôsledkom bolo nezriedka aj nechcené tehotenstvo. V dobových matrikách sú deti pri krstoch označované ako: ‚z nečistého lože‘ alebo ‚nepoctivý pôvod‘.

V období pred nástupom antikoncepcie viedla snaha o jediné dieťa v rodine často naozaj k fatálnym dôsledkom a rodinným tragédiám. Hana Ponická v Ábelovskom dome okolo tejto témy len zľahka našľapuje. Samuel Činčurák v novele Tajní vrahovia (prvý raz vyšla v roku 1928) do toho skočil po hlave a nebral si servítky pred ústa. Vďaka tomu si narobil mnoho nepriateľov nielen vo svojom domovskom Ozdíne. Pre mňa je však najdôležitejšou časťou druhého vydania Tajných vrahov štúdia Jána Aláča. Ukážky z jeho štúdie nájdete v blogoch Muž, ktorý nenávidel potraty (to je akýsi úvod), Keď ste pre svokru len sluha (čo čakalo muža, keď sa priženil do jednodetnej rodiny), Prečo mali byť zo Slovákov Maďari (bolo jednodetstvo jedným z podnetov k maďarizácii?), Hriechy pôrodných babíc (akú úlohu zohrávali pri jednodetnom systéme pôrodné babice?) a Primitivizmus novohradských vrchov (o zániku jedinečnej kultúry Novohradu).

Posledný kus knihy (alebo maximálne dva) nájdete na Martinus.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Po víchrici nech súdnictvo rozmetá orkán

Peklo je prázdne a všetci diabli sú tu.


Už ste čítali?