reklama

Pohľad Čecha na Slovensko: silná poverčivosť a sklon k alkoholizmu

Nesmieme sa za prostého sedliaka hanbiť a od neho odťahovať, musíme mu venovať celé srdce a len vtedy zmiznú hlboké priepasti medzi ľudom na dedinách a inteligenciou v mestách.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Už dvakrát som písal o Vladimírovi Polívkovi a jeho pohľade na Novohrad, ktorý zachytil v knihe Lučenec a kraj novohradský, pôvodne vydanej v roku 1928, teda pri desiatom výročí vzniku Československej republiky. Ako napísal historik Ján Aláč, bol to významný rok plný energie, optimizmu, „československého“ vlastenectva, nadšenia a zapálenia pre novú republiku. Všetky tieto momenty je možné pri čítaní knihy identifikovať. Polívka bol jedným z tých predstaviteľov českej inteligencie, ktorý prišli do okrajových oblastí Slovenska ako učitelia či kultúrni pracovníci. Z jeho textov sa javí, že s prostredím Novohradu dokonale splynul, že tu zapustil svoje korene, keď o ňom píše, vždy píše o našom kraji: „Stručne chcem upozorniť na významné krásy nášho novohradského kraja, na jeho bohatosť a dôležité historické pamiatky, svojráznu ľudovú kultúru a národný kroj, ďalej na dôležité zložky jeho domáceho aj továrenského priemyslu a, prirodzene, aj stručne načrtnúť obraz minulosti a jeho význačnejšie miesta. Rád by som v najširšej verejnosti prebudil viacej lásky a porozumenia pre náš kraj, aby sme ho nielen bližšie poznali, ale sami milovali a pracovali k jeho všestrannému rozkvetu.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Vkladám pomedzi text obrázky miest, ktoré sa v Novohrade rozhodne oplatí navštíviť. Toto je Fiľakovský hrad. Nie je to len zrúcanina, nájdete v ňom aj veľmi zaujímavé múzeum. A pod ním tunel, kde simulujú nálet počas druhej svetovej vojny.
Vkladám pomedzi text obrázky miest, ktoré sa v Novohrade rozhodne oplatí navštíviť. Toto je Fiľakovský hrad. Nie je to len zrúcanina, nájdete v ňom aj veľmi zaujímavé múzeum. A pod ním tunel, kde simulujú nálet počas druhej svetovej vojny. 

Skúsim vám predstaviť niekoľko Polívkových myšlienok z tejto knihy, ktoré sú aj s bezmála storočným odstupom stále platné. Budú to postrehy z rôznych oblastí, zato budú dobre dokumentovať vyššie spomínané vlastenectvo, zápal a tiež autorovu lásku k obyvateľom i kraju samotnému. Možno je medzi vami viacero takých, pre ktorých je Novohrad len veľmi hmlistým pojmom a vlastne netušíte, kde tento kraj leží. Orava, Liptov, Turiec, Spiš, Podpoľanie a ďalšie kraje bez problémov zaradí každý Slovák. S Novohradom je to horšie, snáď aspoň trochu pomáhajú naše snahy zviditeľniť ho. Samotný Polívka ponúka jedno z vysvetlení, prečo sa tento miestny názov z povedomia Slovákov vytratil: „Náš kraj menujeme vžitou tradíciou aj dnes Novohradom, hoci ako osobitná župa už prestal existovať, súc zaradený do oblasti 18. župy, ktorej hlavným mestom určené bolo mesto Zvolen; z bývalej župy zostali len podriadené okresy. Novohradom rozumieme oblasť bývalej Novohradskej župy, z ktorej celé dva bývalé slúžnovské okresy (lučenecký a haličský), severné časti okresov fiľakovského a balašďarmotského a nepatrná časť sečianskeho na pravom brehu Ipľa boli pripojené k Československej republike. (...) Južná hranica Novohradu tvorí aj štátnu hranicu so susedným štátom maďarským, v ktorom zostala úrodnejšia a hospodársky vyspelejšia južná časť Novohradu. (...) Pripojenie Novohradu do oblasti republiky československej je vec úplne prirodzená a oprávnená mnohými dôvodmi, z ktorých treba zdôrazniť najmä národnostný, historický, hospodársky aj strategický.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Archaické stavby v Hornom Tisovníku už dnes neexistujú. Horný aj Dolný Tisovník sa i tak oplatí navštíviť, na miestnych cintorínoch nájdete jedinečné kamenné náhrobníky.
Archaické stavby v Hornom Tisovníku už dnes neexistujú. Horný aj Dolný Tisovník sa i tak oplatí navštíviť, na miestnych cintorínoch nájdete jedinečné kamenné náhrobníky. 

Pre mňa je na Polívkovom texte zaujímavé najmä to, že často krát, hoci nie tak často, ako by som si želal, zabŕdne aj do popisu bežného života a ponúka tak zaujímavé detaily. Napríklad píše o odchodoch poľnohospodárskych nádenníkov z tzv. Novohradských vŕškov za zárobkom na žatvu do okolia Lučenca: „Veľmi značná úroda v čase žatvy je naozaj zlatodolom pre majetnejších gazdov. Vtedy z chudobnejších a kopcovitých krajov chodia väčšie aj menšie družiny na poľnohospodárske práce: žatvu (výžinok), na sená aj na otavy. Zväčša sú od Ábelovej, Turieho Poľa, Lešti, Tisovníku atď. Chodia vždy na týždeň do práce s vlastným zásobovaním. V nedeľu večer možno v lete vidieť v Lučenci mnohé družiny, ako prichádzajú do práce na okolné dvorce (majery); zväčša sú to dievčatá a mladí šuhajci, len niekedy sa pripletie do spoločnosti staršia osoba. Celý výžinok nie je úmerný skutočnej práci; zárobky sú pomerne veľmi malé, veľkostatkár kde len môže, platí naturáliami. Z výžinkov sena platí sa piata alebo šiesta kôpka robotníkovi; niektorí dávajú tiež až siedmu alebo ôsmu a ešte malú. Je ozaj málo gazdov, ktorí dávajú robotníkom štvrtú alebo piatu kôpku za prácu – bez stravy. Je to ozaj tvrdý, veľmi horký chlieb. A všetko je to len sila konzervatívnosti, z ktorej sa ľud veľmi ťažko oslobodzuje.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konzervatívnosť Polívka spomína aj pri opise tunajšieho ľudu. Z jeho slov cítiť, že má našincov v láske, ale nie je to láska nekritická: „V Novohrade, najmä v jeho severnej a severozápadnej časti, žije detviansky typ slovenského ľudu, ktorý obýva na všetkých svahoch majestátnej Poľany; a jeho dedinky siahajú až za Zvolen, k Banskej Bystrici, k Breznu a temer k Lučencu. Je niekedy prudko vznetlivý, ale v pokoji tichý ako barančok, pracovitý, ale slabý povahove. Andrej Sládkovič ho nie raz nazval ‚dieťaťom‘. A tu sa naskytá všestranná možnosť preniknúť do jeho duše, spoznať sa s ním bližšie, pochopiť jeho radosti a žiale, oslobodiť ho láskyplným slovom z jarma poverčivosti, aby jasným zrakom pozeral do studnice múdrosti života a nebol otrocky závislý od viery v osud, ktorej sa tak ľahko úplne oddáva.
Nadanie nášho ľudu je nepopierateľné. Musíme v ňom preto vybudovať pevný základ dôvery vo vlastné osobné schopnosti, náležite rozvinuté. Bolo by veľmi nesprávne a nemravné nevidieť v láske k nemu aj jeho nedostatky: silnú poverčivosť, sklon k alkoholizmu, konzervativizmus najmä v otázkach hospodárskych, sociálnych a kultúrnych, ktorý pramení z nedostatku pravého vzdelania. Nestačí sa k ľudu sladkým slovom prihovoriť, zamlčiavať jeho nedostatky a slabosti, ale treba prakticky riešiť lásku k nemu skutočnou prácou v hospodárskom pokroku, v oslobodení duchovnom aj mravnom. Aj ten prostý dedinský človek má právo na vzdelanie, veď tvorí podstatnú časť národa. Nesmieme sa za prostého sedliaka hanbiť a od neho odťahovať, musíme mu venovať celé srdce a len vtedy zmiznú hlboké priepasti medzi ľudom na dedinách a inteligenciou v mestách. Dedinská inteligencia, učitelia a kňazi, notári aj lekári atď., musia nadšene a svedomito spolupracovať a byť ľudu intímnymi radcami, priateľmi a bratmi. Bez tejto spolupráce je úspech prevýchovy národa nemysliteľný a neuskutočniteľný.
Bohužiaľ, drobná osvetová práca, tá neviditeľná výchovná práca je u mnohých inteligentov neznáma – žijú medzi ľudom úplne cudzo.
Náš ľud potrebuje veľmi súrne úprimnej pomoci, aby sa čím skôr mohol vyrovnať v našom kraji hospodársky zdatnejšiemu spoluobčanovi Maďarovi, ktorý má nevyčerpateľný zlatodol v úrodnom rovinatom kraji v maďarských obciach a má pomerne viac zmyslu pre podnikavosť. Náš ľud sa pri svojej vytrvalosti v ťažkej práci nerád odpútava od zdedených starobylých zvykov, najmä v otázkach hospodárskych, na vlastnú škodu. Vyliečiť nášho človeka z tohto konzervativizmu je povinnosťou všetkých, ktorí s ním úprimne zmýšľajú. Dnes síce aj v tejto otázke svitá, ale všetko ide ešte pomaly; snáď dorastajúca generácia napraví chyby otcov.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Modrý Kameň, bývalé okresné mesto, má neskutočnú atmosféru. Dominuje mu hrad (toto je pohľad z neho), v ktorom nájdete aj múzeum hračiek. Nielen deti poteší. Ak ste rozmýšali, kam sa podeli Kuko či Raťafák plachta, nájdete ich práve v Modrom Kameni.
Modrý Kameň, bývalé okresné mesto, má neskutočnú atmosféru. Dominuje mu hrad (toto je pohľad z neho), v ktorom nájdete aj múzeum hračiek. Nielen deti poteší. Ak ste rozmýšali, kam sa podeli Kuko či Raťafák plachta, nájdete ich práve v Modrom Kameni. 

Ktovie, či by Polívka z dnešného pohľadu považoval chyby otcov za napravené. Koniec koncov mám pocit, že vyššie citovaný text by s niekoľkými nie veľmi zásadnými zmenami mohol pokojne platiť aj dnes.

Veľa je ešte toho, o čom by sa dalo písať, za zmienku by určite stála manipulácia ľudí v súvislosti s vyššími školami , do istej miery aj otázka konfesionálne, najmä spolunažívanie jednotlivých konfesií v priestore Novohradu, Polívka sa na mnohých miestach obúva aj do národnostnej otázky, maďarizácia bola ešte v čerstvej pamäti. Nesmierne zaujímavé sú aj postrehy o hospodárstve regiónu, o Lučenci ako meste mŕtveho priemyslu, o syrárstve (výroba syru Roquefort v Ábelovej), včelárstve či výroby hliny. Najmä k priemyslu sa, myslím si, ešte vrátim.

Na záver som vybral pár myšlienok Vladimíra Polívku o turizme v Novohrade. Ak by predošlý citát bolo treba na dnešné pomery aktualizovať, tento nasledujúci tuším vôbec: „Príroda štedrou rukou obdarila náš kraj romantickými krásami. Pozrime len do utešeného údolia Bzovského od Podkriváňa až k Lovinobani a Podrečanom, alebo do údolia Ipľa, všade dosiaľ nedocenená krása našej prírody. A kraje okolo Modrého Kameňa, Málinca, Cinobane a Haliče nie sú chudobnejšie s ohľadom na prírodné krásy. A najsmutnejšie je, že nielen širšia, ale žiaľbohu aj domáca verejnosť nevie si učiniť pravý obraz o našich prírodných krásach. Nesmieme byť k nášmu kraju ľahostajní; musíme pracovať na jeho spoznávaní, učiť aj druhých obdivu pre náš Novohrad, zveľaďovať otázku turistiky v našom kraji, vôbec usilovať sa o lepšie poznanie kraja aj jeho ľudu v našej najširšej verejnosti. Povznesieme tým kraj aj hospodársky.“

Ak vás citáty z knihy Vladimíra Polívku Lučenec a kraj novohradskýzaujali, k dispozícii je ešte posledný kus knihy na Martinuse.

Ak vás podobné čítanie baví, môžete si zadarmo a bez registrácie stiahnuť celý zborník zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie 2019 (600 strán, 60 príspevkov).

Zrúcanina Divínskeho hradu. Dá sa k nej dostať priamo z obce, je to pomerne jednoduchá prechádzka, ktorá vás odmení veľmi peknými výhľadmi.
Zrúcanina Divínskeho hradu. Dá sa k nej dostať priamo z obce, je to pomerne jednoduchá prechádzka, ktorá vás odmení veľmi peknými výhľadmi. 
Forgáčovský zámok v Haliči je dominantou Novohradu. V minulosti tu bol napríklad aj Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež. Pred pár rokmi bol súkromnou spoločnosťou zrekonštruovaný a teraz slúži ako hotel.
Forgáčovský zámok v Haliči je dominantou Novohradu. V minulosti tu bol napríklad aj Ústav sociálnej starostlivosti pre mládež. Pred pár rokmi bol súkromnou spoločnosťou zrekonštruovaný a teraz slúži ako hotel. 
Priečelie zámku v Haliči.
Priečelie zámku v Haliči. 
Keď už budete v Haliči, treba si odskočiť aj do Starej Haliči, ktorej dominantou je táto úžasná drevená zvonica.
Keď už budete v Haliči, treba si odskočiť aj do Starej Haliči, ktorej dominantou je táto úžasná drevená zvonica. 
Starobylá je aj drevená zvonica v Turíčkach, ktorá sa tiež oplatí vidieť. A cestou sa môžete zastaviť aj v ďalšej v Točnici.
Starobylá je aj drevená zvonica v Turíčkach, ktorá sa tiež oplatí vidieť. A cestou sa môžete zastaviť aj v ďalšej v Točnici. 
Obálke druhého vydania knihy Lučenec a kraj novohradský dominuje pohľad na centrum slovenského Novohradu - Lučenec
Obálke druhého vydania knihy Lučenec a kraj novohradský dominuje pohľad na centrum slovenského Novohradu - Lučenec 
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu