reklama

Farárovi ser na tanier, rechtorovi vajcia ohôľ!

Či sa šecko misí v jeho riťi staveť? Ej, či ťi strmo ruke idú, aj táčig bi sa ťi visrav na ňe. Vodu pijem, vodu jem – kímže hovnom srať buďem?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Predstavím vám dnes ukážky z troch kníh, ktoré majú spoločné viacero vecí. Sú autentické, sú (tak trochu) vulgárne, pritom však veľmi poetické, sú v nárečí a sú z Novohradu (hej, to je ten kraj okolo Lučenca). Na vydaní dvoch z nich sme sa ako občianske združenia Priatelia histórie Novohradu podieľali, tretia bude mať pomaly 90 rokov.

Nárečie Lupoče: Sraľi, prďeľi – hovní smrďeľi.

Ako prvú otvorme knihu Zuzany Bohušovej Nárečie Lupoče. Autorka v prvej časti charakterizuje nárečie tejto malebnej novohradskej dedinky, toto je pre bežného čitateľa podané asi veľmi vedecky. V druhej rozsiahlejšej časti si však bude hovieť každý, kto má blízko k nárečiam. Súčasťou knihy je rozsiahly slovník a tiež množstvo ukážok. Pre mňa je úchvatné, aké nádherné slovné spojenia vytvorila ľudová slovesnosť, veď je to číra poézia. Zuzana Bohušová tieto ukážky rozdelila do rôznych podkapitol (príslovia, porekadlá, nadávky, vyhrážky, prekáračky atď.), ja vám dám z každého rožku trošku ("x" čítajte ako "ch"):

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akú motiku si si zväu̯, s takou kop! (Akú ženu si si vzal, s takou ži!)

Čo je v riťi, to misí vo iťi. (Čo je zlé, to musí ísť von.)

Ďe sa ovca višťí, aj zem sa zabľišťí. (Výdatnejšie hnojivo ako kravské.)

Ak máš škodu, o posmex sa ňestaraj. (Posmech príde sám.)

Beda tomu vozovi, ďe roskazuje krava volovi. (Hrozia negatívne dôsledky, ak si nadriadený nechá rozkazovať od podriadených.)

Dažďu nohe na zem trči̯a. (Chystá sa pršať.)

Uprdla sa baba a strhla sa svadba. (narýchlo)

Či sa šecko misí v jeho riťi staveť? (Či všetko najlepšie musí mať on?)

E(d)na xiža ju visere, druhá zožere. (o žene, ktorá často navštevuje susedov)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ej, či ťi strmo ruke idú, aj táčig bi sa ťi visrav na ňe. (výsmech z pomalej roboty)

Munta muntavá, čo iba visťenáva. (Večne nespokojná žena, ktorá stále vzdychá a sťažuje sa.)

Aľe si ťa cťí – ako riť gati! (vôbec nie)

Čo sa kruťíž ako hou̯no f pri̯elube. (nemotorný človek)

No to je ňi taku̯o ľaxku̯o ako sopľom po ľíci!

Zaťav sa ako bačovo šťeňa od šťekaňi̯a. (Urazil sa pre malichernosť.) 

A na riťi háčike, čo xitala táčike. (vyfintená koketa)

Cestovalo hou̯no, ňimalo sa ďe strčeť, tak do tih otvorenih ús. („Výchovná“ veta pre deti, aby nemali otvorené ústa.)

Kakaj, riťka, ľebo ňi̯e, ľen nak sa ťi ďen miňi̯e. (Predlžuj si ľahkú robotu, aby sa minul čas.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kmotor kmotru móže, aj pámbox tak káže. (Sex v príbuzenstve.)

Vodu pijem, vodu jem – kímže hovnom srať buďem? (Hladujem, tak nevládzem nič.)

Stačí. Ak vás tieto hlášky pobavili, ďalšie pokračovanie (a viac nadávok) nájdete tu, prípadne siahnite rovno po knihe. Ostali už len posledné tri kusy pred úplným vypredaním. Myslím, že to stojí za to.

Málinčania
Málinčania 

Spomienky z okolia horného Ipľa: Oči mu viťislo ako kot na žabu vól stupí.

Ďalšia kniha, z ktorej vám chcem citovať sa ešte len pripravuje. Je to kniha spomienok Tibora Urbašíka z Málinca. Málinec je jednou z tých dedín, kde sa toho deje akosi viac než inde a Málinčania sú na okolí známi jednak pohotovosťou a jednak svojským riešením rôznych situácií. A keď toto všetko podá dobrý rozprávač, ktorým Tibor Urbašík nesporne je, vznikne knižka, ktorá rozhodne stojí za to. Zhodou okolností som sa opäť rozhodol siahnuť po texte, ktorý je napísaný v nárečí. Príbeh opisuje pána farára, ktorý prišiel domov opitý a pri sadáňi do kresla sa z vejške pusťev tak ňešťasňe, že pri jeho nadmerné váhi kreslo ňevydržalo a prelomelo sa čes pole.
Mileho pána farára tak zacviklo, že mu oči viťislo ako kot na žabu vól stupí. Vton sa objavev Mišo a pán farár na ňeho hňet: „Mišo, ratúvaj ma!“ A Mišo chiťev pána farára za ruke a ako ho ťejhav, tak sa aj kreslo dvíhalo. 
Oba veďeľi, že si takto ňič ňepočnu. Mišo si sádov na stoľec, vyťejhov fajočku, napchav si do ňé dohánu a rozmejšľav.
Pán farár ľedva dechčav a kričav: „Mišo, čo ma neratúvaš?“
„Jáj, pán farár, to je ňi tak ednoduchá vec, vet sťe sami viďeľi. Misímo to spraviťi tak, ako mňej ratúvala mojej Iľenka. Kot som prišév domó s krčme a mav son vipitó, hlava sa mi kriťela, potočelo ma, a sádov son si do bočke tak ňešťasňe riťó, že son sa tan zacvikav, ako sťe zacvikáňi aj ve, pán farár.“
„Mišo, veď ma už ratúvaj a nerečňi toľko!“ A Mišo pokračovav.
„Mojej stará bočku prevráťela, a tak son sa pomáľički sán višmečkav. Tak spravín teras aj jej, kreslo prevráťin a ve, pán veľebnej sa uš aj sami ratujeťe.“
Ako povédav, tak aj spravev. A pán farár s Mišovó pomocó sa višmečkav, a tak sa vlasňe zachráňev, ľebo mu uš dech vypovedúvav.
Za záchranu Mišovi dav pán farár pakľík dohánu a mav ednú žádos: abe Mišo túto príhodu nikomu ňeprezraďev. Mišo si slovo dodržav dotode, kín ňeprišév do krčme na pov deci.
Kot poton šév pán farár po ďeďiňe, veľmi sa čudovav, čó sa tak na ňeho ľiďej usmévaju a poklonkuju.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kniha vyšla začiatkom júna v malom náklade, na internete je dostupných ešte asi 12 kusov a len tu (všetky exempláre, ktoré má Martinus aktuálne skladom, sú podpísané autorom!)

Veselé putovanie po Slovensku: Farárovi ser na tanier.

Mali sme tu teda jednu knihu tesne pred vypredaním, ďalšiu ešte nevydanú, do tretice siahnime po knihe starej. Veselé putovanie po Slovensku od Václava Peřinku vyšlo v roku 1934 ako názov napovedá ide o zozbierané vtipné príhody zo všetkých kútov Slovenska. Žiada sa podotknúť, že tu už niektoré stratili na aktuálnosti a bez poznania dobového kontextu budete len nechápavo krútiť hlavou. Vo svojej dobe však išlo zrejme o obľúbené publikácie, podobných vyšlo viacero. Ostanem v Novohrade, vybral som ukážku, ktorá zase úzko súvisí s našim nárečím. V Novohrade vyslovujú tvrdé y jako moravskí Hanáci. Žiačik prvej triedy už šlabikuje. r-y, ry; b-y, by, rebe.
Priam tak aj v Lešti, z čoho prischol na nich špatný posmešok. V Lešti prišiel farár s rechtorom k rychtárovi. Vyprávali, zabávali sa, až rychtár chcel hosťov počastovať. Zavolal na ženu: „Starká, pánu farárovi ser (syr) na tanier, pánu rechtorovi vajcia ohôl! (Vajcia ohvoliť, to znamená po leštiansky praženicu.)

Dočítania priatelia!

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu