Holými rukami na ozbrojencov

Autor: Mišo Šesták | 3.9.2020 o 8:27 | (upravené 7.9.2020 o 10:20) Karma článku: 10,54 | Prečítané:  4801x

Tu vyskočia pred nás štyria nepriatelia: „Hurrá!“ znelo z viacej hrdiel, zbraň žiaden z nás nemal, bo tú sme boli nahali v Srbsku a od tých čias sa nefasovali, tak holými rukami do nich.

Vráťme sa opäť k takmer nevyčerpateľnej studnici zážitkov slovenských vojakov Samuela Činčuráka a Jozefa Macha z prvej svetovej vojny. O oboch som už popísal dosť. Z Činčurákových zážitkov dávam do pozornosti jeho spomienky na to, ako vojaci na fronte riešili potrebu sexu, na fotenie aktov počas prvej svetovej vojny, stretnutie s opitým cisárom či opis krutého zachádzania so srbskými civilistami. Činčurák sa často zaoberal a zamýšľal nad nespravodlivosťou vojny a diametrálne rozdielneho postavenia vojakov a dôstojníkov:

Furman zastal, ja priskočil k vozu. Plný mesiac svietil, tak bolo vidno dobre. Vojak mal hruď prestrelenú, bol Čech, 28. Land. od Prahy, bolo vidno, že je v rokoch – prez štyridsať. Hovorím furmanovi, aby chytil nosítko pri nohách, ja chytil pri hlave a obrátili sme ho, aby mu hlava prišla napred voza, tam sa tak nehegá a furman ho lepšie počuje, ak by niečo potreboval. Vozy sa pohli kupredu a ja premýšľal, aká to veľká nespravedlnosť, všetci bojujú za jedného kráľa, za jednu vlasť a hľa, aké rozdelenie, pánov vozia na automobiloch a chudobu ako zvieratá. O dvanástej dostal som výmenu. Ľahol som si spať, tak čo sa do rána dialo na hradskej, neviem.

Zároveň bol i dobrým pozorovateľom a svoje postrehy si, naštastie pre nás, zapisoval. Keďže sám bol dolnozemský Slovák narodený v srbskej Pivnici, mal blízko k Srbom, proti ktorým musel bojovať: Tu sme videli umelecké zákopy srbské urobené, boli hlboko v zemi, vykopané, opletené, aby sa im piesok do nich nešudil. Na poli bola krásna, ešte neolámaná kukurica, len po nej všade gule od šrapnelov, cesta dorytá od granátov, jamy hlboké po nej tak, že s veľkou ťažkosťou dostali sme sa do Crnej Bari.

Chcem sa ale dostať k jednej príhode, ktorú Činčurák zažil tesne potom, ako ich zo srbského frontu odvelili na ruský. Keď si chcete zachrániť holý život, pustíte sa do ozbrojeného nepriateľa aj holými rukami: Tu neboli žiadne kamenné cesty a čo boli, boli náramne špatné, úzke a miestami strmé. Bárs bol už aj jún a chvíľa, čo nepršalo, tu miestami bolo blato veľké. Jedno že sa výtlky cestou nachodili a druhé všetko husto stromami ovocnými zariastle. Prišli sme do dediny, tu nikde nevidieť živej duše, všetko pusté. Ako ide kočiar pred mojím vozom, na ňom sedel kadet a pred ním na koni rajtoval nadporučík. Tu vyskočia pred nás štyria nepriatelia: „Hurrá!“ znelo z viacej hrdiel, zbraň žiaden z nás nemal, bo tú sme boli nahali v Srbsku a od tých čias sa nefasovali, tak holými rukami do nich. Kadet skočil z kočiara, jedného s námahou chytil a tí traja šťastne a veselo utiekli.

No a teraz sa presuňme k Jozefovi Machovi. So Samuelom Činčurákom boli na takmer rovnakých miestach na ruskom aj talianskom fronte. Aj o Machovi som už čo to popísal – ako ich napadli Rusi s guľometmi na stromoch, o jeho prvej skúsenosti s bordelom či o jeho romantických vzťahoch so ženami na fronte. Na rozdiel od Samuela Činčuráka, ktorý si robil na fronte zápisky, Jozef Mach si písal denník (hoci nie úplne každodenne, čo je  pochopiteľné). Nakuknime v jeho prípade do zápiskov zo septembra 1917, keď sa nachádzal na ruskom fronte. Dňa 6. septembra si zapísal: Všade pokoj, aj my sme si prali našu veľkú bielizeň (košeľu a gate). Odpoludnia nás omylom ostreľovalo naše vlastné delostrelectvo. Bolo veľa mŕtvych. Stalo sa to tak, že budapeštianski delostrelci prišli miesto iných a sa zastreľovali tak nešikovne, že do nás strieľali, lebo sme mali veľmo blízo zákopy od nepriateľa.

Streľbu do vlastných radov spomínal aj Samuel Činčurák na talianskom fronte. O štyri dni neskôr, 10. septembra, si Jozef Mach poznačil, že mal veľké šťastie: Pri obede asi na dvadsať krokov odo mňa explodoval granát, ruský šrapnel, ale našťastie som vyviazol bez úrazu, ináč bol pokoj.

20. septembra blízko pri jeho zákope dopadli ďalšie tri ruské šrapnely, ale za najdôležitejšiu správu dňa považoval fakt, že sa nechal odfotiť so svojim guľometom v zákope. Už od dva dni neskôr kópie fotografie posielal domov strýkovi, tetičke a Irenke, svojej študentskej známosti.

Inak mu čas plynul najmä kopaním a zlepšovaním zákopov: Ráno nás Rus o siedmej hodine privítal delostreleckou salvou. Usilovne pracujeme na zlepšení zákopov a vlčích jám (Fuchsloch), lebo nepriateľ začal strieľať aj granátmi, a preto bolo treba jamy kopať do hĺbky. (21. september)

Dokončili ich o dva dni neskôr: Dnes ticho. Zistili sme, že proti nám v nepriateľských zákopoch leží ruský pluk č. 126, 125, 128 a patria do 32. pešej divízie. Po usilovnej a ťažkej práci sú vlčie jamy dokončené. Boli sme uspokojení, že sa máme kde schovať, keď nás Rus začne odstreľovať.

Posledný septembrový zápis je z 29. septembra: Silná činnosť nepriateľských lietadiel. Jedno lietadlo bolo prinútené sa vrátiť, lebo bolo vzaté našimi guľometmi pod mušku. Tiež silná delostrelecká paľba. Je sobota, večer som si kúpil od priateľa fotoaparát za 40 korún.

Z môjho dnešného pohľadu je veľká škoda, že si Jozef Mach fotoaparát nenechal, ale už po pár dňoch ho predal svojmu spolubojovníkovi. Mohol pofotiť mnoho zaujímavého, čo by doplnilo jeho rozprávanie.

Zápisky Samuela Činčuráka aj denník Jozefa Macha sme vydali knižne. Obe knihy sa blížia k svojmu vypredaniu. Z Činčuráka je na internete k dispozícii posledných asi 10 kusov, z toho najviac na tomto linku v Martinuse. Z Machovho denníka asi 16 kusov, najviac tiež v Martinuse. Nájdete ich aj spolu a ďalšie kusy sú ešte aj v kamenných kníhkupectvách, ale na tie narazíte už len so šťastím.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cynická obluda

Myslí to úprimne

Boris Kollár sa za seba nehanbí. Necháva to na nás.

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič tvrdí, že jeho manželka je iba obeťou

O čom je nový škandál okolo krachujúcej finančnej skupiny.


Už ste čítali?