Utekáč: Keď vám zamestnávateľ zničí zdravie

Autor: Mišo Šesták | 4.6.2020 o 8:27 | (upravené 4.6.2020 o 17:07) Karma článku: 10,83 | Prečítané:  4222x

Výpary vznikajúce postupným pridávaním surovín do miešanej kyseliny, boli pre obsluhu škodlivé a nedýchateľné, preto musela pracovať v ťažkých gumených oblekoch a rukaviciach. Nie každý zamestnanec to dokázal.

Keď dnes mnohí pamätníci spomínajú na socializmus, sú to také selektívne spomienky, majúce s realitou málo spoločné. Preto som rád, že keď vznikala kniha o utekáčskej sklárni Clara, Dušan Kubinec, jej autor, si nedával na oči ružové okuliare a spomenul aj javy, ktoré sú dnes už len ťažko mysliteľné. Pritom okolo sklárne sa v Utekáči točilo úplne všetko a domáci na ňu dodnes nedajú dopustiť. Je to pochopiteľné, pretože keď po privatizácii skláreň zavrela svoje brány, malo to pre obec a jej obyvateľov veľmi negatívne dopady.

Dušan Kubinec vo svojej knihe opisuje skláreň prevádzku po prevádzke, do podrobností, vrátane technologických procesov a rôznych súvisiacich javov. Nakuknime do prevádzok, ktoré spôsobovali zamestnancom či okoliu fabriky vážne ekologické a zdravotné ťažkosti.

Pozrime sa najprv na výrobu takzvaných matovaných žiarovkových baniek. Pri matovaní dochádzalo k porušeniu čírosti a priehľadnosti skla a hotové žiarovky boli akoby mliečne. Pri tomto procese bolo potrebné rozrušiť (rozleptať) povrch skla kyselinou fluorovodíkovou a ďalšími chemikáliami. Chemikálie sa pred samotným použitím tzv. varili. Dám slovo Dušanovi Kubincovi: Výpary vznikajúce postupným pridávaním jednotlivých surovín do miešanej kyseliny boli pre obsluhu škodlivé a nedýchateľné, preto musela pracovať v účinných respirátoroch, ťažkých gumených oblekoch a rukaviciach. Nie každý zamestnanec to dokázal, navyše to malo vplyv na jeho zdravie. Matovacia zmes musela po uvarení vyzrieť, potom sa cez sitá precedila, aby bola zabezpečená jej homogenita.

(...)
Pri častom varení boli veľké ťažkosti s obsluhou a náborom schopných zamestnancov. Veľkým problémom bola aj likvidácia odpadných vôd z procesu matovania. Tieto sa sústreďovali v odkaľovacích nádržiach pri budove matovne. Ich kapacita nepočítala so zvýšeným nárastom výroby, preto sa neraz stalo, že „pretiekli“ a odpadné vody sa splaškovou kanalizáciou dostali do Rimavice. Boli z toho veľké vyšetrovacie problémy a pokuty od úradov zodpovedných za životné prostredie. Zároveň časté platby pre miestne rybárske spolky na nákup nových vsádziek riečnych rýb. Okrem vplyvu na vodný tok zničili výpary z tejto prevádzky smrekový les v priestore nad kotolňou.

(...)
Uvedené negatívne následky, ktoré výpary z matovne spôsobovali okoliu sklárne, boli technickými a organizačnými opatreniami v podstate neriešiteľné. Najvážnejším negatívom boli zdravotné následky u obslužných pracovníkov v matovni. Prevádzka bola od začiatku vyhlásená ako zdravotne riziková pre narastajúci obsah fluoridov v ich krvi, ktorý bol zistený pri povinných pravidelných kontrolách vo Fakultnej nemocnici v Martine na oddelení pracovného lekárstva. Keď hodnoty dosiahli maximálnu povolenú hranicu, museli byť zamestnanci preradení na inú prácu, v mnohých prípadoch došlo k určeniu čiastočnej aj trvalej invalidity. Dochádzalo teda k výmene pracovníkov a náboru nových zamestnancov.

Neviem si celkom predstaviť, čo ľudí presvedčilo ísť pracovať do prevádzky, kde priamo riskovali vlastné zdravie... Nebola to jediná prevádzka, kde boli zamestnanci vystavený vážnym zdravotným rizikám. Napríklad pri farbení skla sa používali látky obsahujúce kobalt (spôsobuje pľúcne ochorenia, polycytémiu, kardiomyopatiu)  či kadmium (spôsobuje zlyhanie obličiek, rakovinu prostaty aj pľúc a ďalšie).

Vráťme sa ale k dopadom na životné prostredie a k odpadovej vode. Opäť Dušan Kubinec: Splaškové vody a odpadové vody z priemyselnej činnosti sa pôvodne vypúšťali na rôznych miestach späť do Rimavice. Pri prvej rekonštrukcii po roku 1950 bola vybudovaná spoločná kanalizácia, do ktorej bola väčšina z nich zvedená, a tieto boli zaústené do septika vybudovaného v najnižšej časti sklárne pri bývalej prvej kotolni. Jeho kapacita, čistenie a celková kvalita vypúšťaných vôd bola postupne s rozširovaním výroby najčastejším zdrojom porušovania určených hodnôt predpísaných hygienickými normami. Spolu s nedostatočnou účinnosťou sedimentačných jám pri výrobnom procese v matovni boli tieto vody častým zdrojom a príčinou otravy rýb v Rimavici. To znamenalo pokuty od štátnych orgánov a úhradu škôd rybárskym organizáciám.
Uvedený problém sa vyriešil až po rekonštrukcii závodu začiatkom osemdesiatych rokov 20. storočia, keď sa vybudovala čistička odpadových vôd s kapacitou pokrývajúcou potreby závodu aj splaškových vôd zo septikov a žúmp celej osady. Bola to moderná technológia, jej súčasťou bola aj komorová filtrácia odpadových vôd znečistených od olejov pri chladení foriem na sklárskych strojoch LH a inde. Pre zvoz splaškových vôd z osady bol zabezpečený fekálny voz značky IFA.
V tomto období bola na sídlisku v Guzmanke vybudovaná ďalšia podzemná čistička odpadových vôd na likvidáciu splaškových vôd zo 144 bytov v troch bytovkách a zo základnej školy.
Čističku odpadných vôd v závode postihla nelogická likvidácia po privatizácii a následnej demolácii všetkých technologických zariadení v sklárni. Ako úpravňa pitnej vody mohla aj ona ďalej slúžiť v novovytvorenej obci Utekáč na likvidáciu splaškových vôd zo žúmp a septikov. Mohlo sa predísť tomu, že tlak na riešenie povinnej kanalizácie bude v Utekáči veľmi technicky a organizačne bolestivý a finančne náročný.

Všetky ukážky sú z knihy Utekáč na dobových fotografiách: Skláreň Clara. Kniha ako taká je dostupná najmä v Utekáči, na internete je k dispozícii ešte asi 20 kusov na tomto jedinom mieste.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Črtá sa druhá vlna korony. Ako ju zvládnuť? (otázky a odpovede)

V stredu stúpol počet nakazených najviac od apríla.

Hovorili mu šéf. Fico sa k Bödörovi nehlási

Norbert Bödör je prvým väzobne stíhaným oligarchom spájaným so Smerom.


Už ste čítali?