reklama

Ruský generál: Slováci od Detvy sú polodivoký národ

Tunajší Slováci sú oproti tým, ktorých sme doteraz stretli, polodivoký národ. Rodení Maďari pekného vzhľadu, vysokej postavy a pekným oblečením ich ďaleko prevyšujú.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

V rozprávaní o vypálení Lučenca ruským vojskom v roku 1849 som začal tým, prečo sa vlastne Rusi na našom území v roku 1849 pohybovali, pokračoval som dôvodmi, ktoré donútili ruskú armádu vrátiť sa a obkľúčiť Lučenec, opísal som neúspešné vyjednávanie Lučenčanov s ruskými veliteľmi, spravil som malú odbočku o tom, že Lučenec nebola jediná obec v Novohrade, ktorá po provokáciách geríl padla za obeť Rusom a naposledy som písal o tom, ako museli Lučenčania holými rukami vyhrabávať zabitých ruských dôstojníkov. Blížime sa teda k tragickému finále, keď ruská armáda najprv mesto komplet vyrabovala a potom vypálila. Kým sa ale k tomu dostanem, spravím ešte jednu odbočku a síce sa pozrieme do zápiskov generála Grabbeho.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Generál Grabbe
Generál Grabbe 

Grabbe bol veliteľom vojska, ktoré prišlo potrestať Lučenec za zabitých ruských dôstojníkov. Bol to podmaršal nemeckého pôvodu, narodil sa v roku 1787. Počas vojenskej výpravy do Uhorska mal už za sebou štyri desaťročia vojenskej služby, bojoval proti Napoleonovi, neskôr na kaukazskom pohraničí proti Čečenom. V roku 1888 bol v Moskve objavený jeho zápisník (denník) s názvom Zapisznaja knyizska grafa P. H. Grabbe (ROSONCZY, Ildikó: Pavel Christoforovič Grabbe gróf naplójegyzeteiből. (preklad Rosonczy Ildikó) A Magyarországi hadjárat 1849. Orosz szemtanúk a magyar szabadság harcról. Budapest. 1988)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mária Adamová, autorka knihy Lučenec v plameňoch hrôzy a utrpenia z neho vo svojej publikácii citovala. Vyberám tie najzaujímavejšie pasáže z obdobia pred a po vypálení mesta. Koncom júla si Grabbe zapísal: ... zo starostí, bezsenných nocí pre zlú disciplínu vojska a kvôli neskúsenosti pridelených dôstojníkov som veľmi podráždený. Vojaci nemali chlieb a ani soľ. V polovici cesty som musel zastaviť a poslať vozy pre chýbajúce potraviny do hlavného skladu v Miškovci. Na dôvažok všetkého bol aj môj dobrý kôň zranený. Nepokojná duša a nervozita ma priviedla ku zlým krokom a niektoré moje rozhodnutia neboli správne. Do Rimavskej Soboty som došiel 24. júla. Svojmu vyčerpanému vojsku som v Gemerskej župe doprial oddych. 26. júla sme prišli do Putnoku. Tu mi prišiel príkaz, aby som sa ponáhľal do Miškovca. Pohol som sa 27. júla, o čom som podal správu. V Miškovci som sa ubytoval v bohatom dome, v ktorom bývala jeho výsosť veľkoknieža Konštantín. Sem mi prichádzali navzájom si odporujúce rozkazy. Keďže Görgey obišiel moje pravé krídlo a očakával ma na ceste, dostal som správu, že náš tábor chcú Maďari napadnúť v noci, tak som sa rozhodol, že v noci o druhej hodine v najväčšej tichosti opustím náš tábor smerom na Szentpéter a Putnok. Bezsenné noci, násilný pochod, starosť o vojsko a zármutok ma dohnali k úplnému vyčerpaniu. Prijal ma gróf Serényi, s ktorým som sa ešte v ten deň okúpal a v chladnej spálni vybavenej so všetkým pohodlím mi spánok vrátil sily. Prijal nás veľmi srdečne. 1. augusta som prešiel cez Edelény a ubytoval som sa v kaštieli Koháry – Coburg. 3. augusta prišlo hlásenie od veliteľa simbirského streleckého pluku, podplukovníka Razvodovszkého, že v Lučenci prepadli trén vyliečených vojakov postupujúcich z Krakova ku mne. Zabili 8 dôstojníkov, alebo ich zajali. Na mesto čaká prísny trest. Pohýnam sa proti nemu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K Lučencu prišli 7. augusta: Bolo chladno a zamračené, nie som celkom zdravý. Obyvatelia z mesta ušli. Delegáciu na vyjednávanie som kvôli jej zloženiu poslal preč. Utáboril som sa pred mestom, kde boli výborné podmienky pre tábor, všetkého bolo dostatok a na dôvažok došiel aj pohyblivý sklad s 200 vozmi. Rozkázal som, aby oznámili obyvateľom mesta, že v otvorených obchodoch budeme nakupovať a zatvorené vylámeme. Poslal som predvoj, aby vyslobodili zajatých dôstojníkov. Dvoch zavraždených Ulánskych dôstojníkov vyhrabali a s vojenskými poctami pochovali. Mesto som odsúdil na vypálenie.

Ilustračný obrázok ruského tábora
Ilustračný obrázok ruského tábora 

V ďalšom zápise sa už ale vyviňuje: ... vôbec som nemal v úmysle zapáliť mesto. Pred zapálením som bol v meste, videl som nepokoje, a preto som upozornil dôstojníkov, aby nastolili poriadok, ale udalosti som dopredu vycítil. 10. augusta zhorené mesto zakrýval hustý dym. O jedenástej hodine som urobil prehliadku nastúpeného vojska a rozhovory som preniesol na iné témy. Dvor bol naplnený rodinami z mesta. Vo veľkej horúčave sme po krátkej ceste zastali v Lovinobani. Moji ľudia sú zdraví a spokojní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z Lovinobane pokračoval Grabbe so svojou armádou smerom na Zvolen: 11. augusta sme prešli cez Detvu. Cesta bola mimoriadne prašná, priam na nevydržanie. Na cestách nie sú vyznačené vzdialenosti do najbližších miest. Obrábanie pôdy a poľnohospodárstvo bolo rozkvitajúce. Všadiaľ sú dobre postavené domy, dobre vybavené gazdovstvá, starostlivo ošetrené záhrady, na obrovských plochách vysadené zemiaky. Dostal som záchvat zúrivosti, pretože prišla správa, ktorú mi od baróna Lievena niesol strážmajster, ktorého v blízkosti Lučenca zajali gerily, ale keď opúšťali les a uvideli vyhorené mesto, radšej ho pustili. Listy, ktoré mi niesol, nevedel zničiť, pravdepodobne tam boli aj listy od môjho syna. V Detve som dostal vynikajúce ubytovanie. Domáci pán mi k obedu nalieval tokajské víno. Tunajší Slováci sú oproti tým, ktorých sme doteraz stretli, polodivoký národ. Rodení Maďari pekného vzhľadu, vysokej postavy a pekným oblečením ich ďaleko prevyšujú. Každému mužovi visia vlasy v malých vrkočoch na plecia, alebo ich majú za ušami, jedným slovom majú také vrkoče, aké kedysi nosili husári. Cez plecia si prehodia špinavú baraniu vestu. Košeľa im siaha len po brucho, často im nezakryje ani prsia. Chodia buď bosí, alebo v špicatých krpcoch. Bývajú v dobre stavaných domoch z váľkov. Veľa domov nemá komín, dym sa prediera cez vyrezanú dieru na vysokej streche. 12. augusta bol v Detve pokoj. Vo Zvolene som sa ubytoval v dome Fleminga, kde som jedol vynikajúce maďarské jedlá s tokajským vínom. Dnes gerily zabili dvoch kozákov a tretí sa vrátil bez koňa. Je nesmierna horúčava.

Toľko teda zo zápiskov generála Grabbeho. Nabudúce budem písať o rabovačke, ktorá predchádzala vypáleniu mesta i o tom, ako Lučenec ľahol popolom.

Ak by ste si chceli prečítať celý príbeh vypálenia Lučenca, neobanujete, ak siahnete po knihe Márie Adamovej. Na tomto odkaze si knihu môžete zadovážiť za naozaj smiešnu cenu a navyše k tomu dostanete ešte ďalšiu knihu zadarmo. Ostáva ale už len posledný kus.

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu