Keď vaši vojaci okradnú nemeckú armádu a vy Nemcom odkážete, že vás môžu bozať

Autor: Mišo Šesták | 17.9.2020 o 8:27 | Karma článku: 10,65 | Prečítané:  7921x

Npor. Fleško však nevedel, že krádež majú na svedomí jeho muži. Na vojakoch totiž nebolo vidieť požitie veľkého množstva vína. Veľmi rýchlo sa to však dozvedel, keď dal rozkaz na ďalší presun. Autá sa nemohli pohnúť.

September je pre mňa už pár rokov obdobím, keď sa naplno venujem príprave nášho Zborníka zo Strenutia priateľov regionálnej histórie. Inak to nie je ani tento rok. Zborník vyjde v novembri, ale už teraz by som vám z neho chcel predstaviť prvý príspevok. Siahnem po vojenských dejinách, konkrétne po príspevku Pavla Mičianika o Júliusovi Fleškovi, dôstojníkovi slovenskej armády z Lovinobane.

Július Fleško nebol pôvodom z Novohradu, narodil sa vo Zvolene, ale v Lovinobani prežil väčšiu časť života. Ako inak, našiel si tam manželku. Dožil sa úctyhodných 87 rokov (1913 – 2000), čo spomínam najmä preto, že Pavel Mičianik s ním ešte v roku 1998 stihol nahrať rozhovor, z ktorého čerpal aj vo svojom príspevku.
Tento príbeh je plný takého správneho dobrodružstva a odhodlania. Uvidím, či vám to dokážem sprostredkovať.

Július Fleško začal študovať na právnickej fakulte, ale štúdium musel z rodinných dôvodov prerušiť. V roku 1935 nastúpil na prezenčnú službu do Košíc, v rokoch 1935 a 1936 absolvoval školu dôstojníkov delostrelectva, ďalšie dva roky trávil vo Vojenskej akadémii v Hraniciach pri Morave. Slúžiť začal v delostreleckých útvaroch na území Čiech. Z Čiech sa vrátil po osudných udalostiach v marci 1939.

Dávam slovo Pavlovi Mičianikovi: Keď sa por. Fleško vracal z Moravy na Slovensko, na vlastnej koži zažil odpor, ktorý v tom zlomovom období verejne prejavovali voči Čechom niektorí slovenskí vojaci. Na prvej slovenskej železničnej stanici ho inzultoval slovenský vojak, ktorý automaticky považoval každého dôstojníka za Čecha. Keď však poručík prehovoril po slovensky, správanie vojaka sa hneď zmenilo.

Už o pár dní sa Július Fleško ocitol na východnom Slovensku, aby bránil voju vlasť pred maďarskou armádou, ktorá útočila z Podkarpatskej Rusi: Po troch dňoch síce bolo uzatvorené prímerie, no boje pokračovali ďalej. Maďari chceli ešte na začiatku apríla postupovať ďalej a okupovať celé východné Slovensko až po Poprad. Stakčínsku skupinu preto ešte na začiatku apríla 1939 posilnila aj štvordelová batéria hipomobilných 80 mm kanónov vz. 17 pod velením por. del. Júliusa Fleška. Pri zastreľovaní sa na ciele v priestore Snina – Stakčín táto batéria hneď prvou ranou zničila maďarskú poľnú kuchyňu a usmrtila 3 – 4 maďarských vojakov. Neskôr spustilo maďarské delostrelectvo odvetnú paľbu. Por. Fleško telefonoval pplk. Malárovi do Prešova, že Maďari strieľajú a obsadzujú výhodné pozície. Pýtal sa, ako má reagovať. Plk. Malár mu nariadil paľbu opätovať.

Následne Július Fleško vystriedal niekoľko funkcií a pôsobísk v rámci slovenskej armády až skončil ako veliteľ horskej kanónovej batérie zvolenského pešieho pluku 3 v Banskej Štiavnici. S celou batériou npor. Fleško 14. mája 1941 vystúpil v rámci výcviku na Sitno: Žiadna vojenská delostrelecká jednotka predtým taký výstup neuskutočnila. Batéria mala celkom 116 koní, ktoré niesli okrem rozobratých kanónov aj všetky zásoby, materiál a muníciu (len pre kanóny bolo potrebných 42 koní). Kanóny boli predpisovo rozložené na ťažkých koňoch, delostrelci pochodovali popri nich pešo. Jedine veliteľ batérie, poddôstojník pre streľbu (mal na starosti buzolu a meracie prístroje) a príslušníci veliteľskej družiny zabezpečujúci prieskum a bojové zaistenie batérie šli na jazdeckých koňoch. S batériou pochodovala aj pracovná čata. Jej úlohou bolo upravovať chodníky a robiť prechody cez horské potoky a iné prekážky, aby plne naložené kone nespadli alebo neuviazli. Náročný výstup na vrchol Sitna bol zavŕšený okolo obeda. Batéria dorazila do cieľa a hneď začala na Sitne budovať kruhovú obranu. Delostrelci najprv zložili kanóny, vybudovali pre ne palebné postavenia, kanóny pripravili k paľbe a zamaskovali ich vetvami. Npor. Fleško sa ale rozhodol, že jeden kanón nechá vytiahnuť na vrchol sitnianskeho brala. Vojaci preto prvý kanón batérie opäť rozobrali, pomocou lán po častiach vytiahli na bralo a tam ho znova zložili. Potom nasledoval oddych. Po krátkom oddychu sa začali prípravy na spiatočnú cestu. Kanóny boli vytiahnuté zo zaujatých pozícií, rozobrané a naložené na kone. Keď sa kolóna zoradila, pohla sa späť do Banskej Štiavnice. Batéria zostúpila zo Sitna po tej istej trase, ktorou išla hore a pred večerom dorazila do kasární. Akcia dopadla úspešne, za čo npor. Fleška osobne  pochválil veliteľ pešieho pluku 3 pplk. Mikuláš Markus. Cvičenie sa uskutočnilo v čase, keď už bolo jasné, že medzi Sovietskym zväzom a Veľkonemeckou ríšou vypukne vojna. Na unikátny kúsok HKB/3, uskutočnený mesiac pred sovietsko-nemeckou vojnou, sa v dôsledku tejto vojny rýchlo zabudlo. Podobný výstup však predtým neuskutočnila žiadna delostrelecká jednotka umiestnená na Slovensku za čias Rakúsko-Uhorskej monarchie i prvej Česko-Slovenskej republiky. Od konca druhej svetovej vojny až do dnešných dní sa na Slovensku podobné cvičenie tiež neuskutočnilo. Výstup HKB/3 na Sitno tak zostáva jedinečným a dodnes neprekonaným vojenským podujatím uskutočneným na území Slovenska.

Po vypuknutí vojny medzi Nemeckom a Sovietskym zväzom npor. Fleškovi hrozilo, že aj on odíde na východný front. V roku 1941 sa mu to ešte podarilo oddialiť, ale v októbri 1942 už nie. Odišiel na front ako veliteľ 5/11 batérie. Tu spomína Pavel Mičianik viacero zážitkov Júliusa Fleška, ja sa však zastavím už len pri jednom: Spolupráca s Nemcami bola bez väčších problémov. Jediným nedorozumením medzi slovenskými delostrelcami a Nemcami bola krádež nemeckého vína vojakmi Fleškovej 5/11 batérie. V prestávke počas presunu zbadali na jednom dvore 180 litrový sud s vínom patriaci nemeckej jednotke. Vojaci sud narazili a stiahli z neho 147 litrov. Odcudzené víno sa však nenašlo, preto slovenskí poľní žandári prišli vyšetrovať veliteľa batérie npor. del. Júliusa Fleška. Ten im však povedal: „Ako môžete tvrdiť, že víno ukradli moji vojaci? To je ľahko povedať – Nemci si mohli víno už aj sami popiť – hľadajte si, či niečo nájdete. Ja zajtra odchádzam a potom ma môžu s vínom v riť bozať.“ Poľní žandári sa potom sťažovali, že npor. Fleško týmto výrokom len povzbudil svojich vojakov, ktorí kradli. Npor. Fleško však nevedel, že krádež majú na svedomí jeho muži. Na vojakoch totiž nebolo vidieť požitie veľkého množstva vína. Veľmi rýchlo sa to však dozvedel, keď dal rozkaz na ďalší presun. Autá sa nemohli pohnúť. Zlodeji totiž víno nevypili, ale vypustili z chladičov áut vodu a ukradnuté víno naliali do nich! Poľným žandárom prirodzene ani nenapadla takáto možnosť. Víno sa muselo z chladičov vypustiť a opäť sa do nich naliala voda. Autá sa potom pohli ďalej so zvyškami vína a vodou v chladičoch.

Toľko teda v tejto chvíli k Júliusovi Fleškovi, hoci by ešte bolo o čom písať - najmä o jeho účasti v SNP. Ak by ste si celý príspevok Pavla Mičianika (a kopu ďalších zaujímavých) chceli prečítať priamo v našom zborníku, môžete si to zabezpečiť jedine tu. V základnej sedemnásťeurovej odmene získate nielen dva zväzky nášho zborníka (spolu 560 až 640 strán), ale aj zborník Gemersko-malohontského múzea (250 strán) a tiež novú knihu Jana Aláča Sovietski vojaci na juhu stredného Slovenska v rokoch 1969 – 1989 (cca 180 strán). A to, myslím si, stojí za to. Zároveň tým podporíte našu snahu, zachovať čo najviac z histórie Novohradu a za to vám budeme nesmierne vďační. Ak by ste mali akékoľvek otázky ohľadom zborníka, píšte mi na misosestak(zav)gmail(bod)com.

Ak ste naopak presvedčení, že vás Novohrad nezaujíma, ale chceli by ste si o Júliusovi Fleškovi a ďalších vojakoch či dôstojníkoch slovenskej armády prečítať, siahnite po knihách Pavla Mičianika: Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (má to štyri diely) alebo tiež Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938 – 1939.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič tvrdí, že jeho manželka je iba obeťou

O čom je nový škandál okolo krachujúcej finančnej skupiny.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Trochu nudy do toho vládnutia

Priame kompetencie predsedu vlády sú na papieri skromné.


Už ste čítali?