Najedz sa a zomri

Autor: Mišo Šesták | 12.11.2020 o 8:27 | (upravené 17.11.2020 o 5:49) Karma článku: 10,41 | Prečítané:  7051x

Dobrá strava znamenala, že nás čaká smrť, ideme do veľkej ofenzívy, aby už raz bol koniec vojny....

Dnes sme dostali aj veľký prídavok k jedeniu, volali to Grosskampftag Zuschuss, a to bolo: 35 ks cigariet, eidamský syr, marmeláda, rum! Teraz sa nám dáva dobrá strava a predtým bola veľmo slabá, polenta, len polenta – kukuričná kaša. Dobrá strava znamenala, že nás čaká smrť, ideme do veľkej ofenzívy, aby už raz bol koniec vojny. Každý už mal bojov po krk a túžil ísť domov. Predtým len kukuričná polenta, ani krájať sa nedal kukuričný chlieb, len sme ho na hromádku dávali, a tak v menážnej šálke boli len samé drobky.

Tento zápis si v utorok 13. júna 1918 zapísal do denníka Jozef Mach, v tom čase príslušník rakúsko-uhorskej armády na talianskom fronte. A pokračoval: Dnes celý deň veľa vojska pochoduje do obce Quero, to je pri rieke Piave rozstrieľaná obec, kde už je blízo front. Veľa munície ide aj do 30,5 cm mažiarov, mažiare sú už blízo nás rozostavané. Silná delostrelecká paľba. Dnes som sa aj s Lacom stretol, jeho rota ide do prvých línií pred nepriateľa. Srdečne a dojímavo sme sa rozlúčili.

Čo to som už o Jozefovi Machovi popísal (o jeho zhnusení z nevestincov, o výcviku v Trnave, o jeho bojových skúsenostiach, vzťahoch so ženami a dievčatami rôznych národností či o jeho názore, že maďarské obce sú špinavé), teraz sa pozrime sa na to, ako Jozef Mach prežil veľkú ofenzívu v Taliansku. Do denníka si zaznačil, že začala 15. júna. Pôvodne sa pritom mala začať už 10. júna. Krátko pred týmto termínom však maršal Borojević von Bojna nečakane oznámil, že jeho vojaci sú v zlom stave a požiadal odložiť útok o niekoľko dní. Chcel zlepšiť fyzický a morálny stav vojakov dodatočnými dávkami potravín. Rakúsko-uhorskému vojnovému námorníctvu však zmenu dátumu nikto neohlásil, takže začalo akcie podľa pôvodného plánu. V dôsledku toho stratilo bojovú loď SMS Szent István, ktorá sa potopila 10. júna 1918. Taliani tiež získali presvedčivý dôkaz o pripravovanej rakúsko-uhorskej ofenzíve. Ofenzíva sa začala 15. júna 1918, pričom do útoku bolo nasadených len 24 rakúsko-uhorských divízií. To im neumožnilo získať prevahu nad obrancami. Rakúsko-uhorská delostrelecká príprava zameraná na prvé pásmo talianskej obrany vyznela naprázdno, pretože informované talianske vojská ju včas opustili. Talianski obrancovia sa vrátili do pozícií, až keď rakúsko-uhorské vojská začali s prepravou cez Piavu na vyloďovacích člnoch a pionierske (ženijné) jednotky začali stavať mosty. V talianskej krížovej paľbe utrpeli mimoriadne ťažké straty rakúsko-uhorskí ženisti, ktorým komplikovala prácu aj zvýšená hladina Piavy. Po 10. júni totiž niekoľko dní intenzívne pršalo. Toľko tzv. veľká história podľa knihy Petra Junga a Darka Pavlovića Rakousko-uherská armáda za první světové války.

Vráťme sa ale k tým istý udalostiam očami ich priameho účastníka, Jozefa Macha: Sobota – začiatok veľkej ofenzívy proti Taliansku. Ráno čulý ruch, stále sa valilo vojsko a pohyb celej armády, všetko už bolo na nohách. Náš pluk bol v treťom slede. V noci od druhej do piatej hodiny trvalá delostrelecká bubnová paľba (Trommellfeuer). Cez 3 000 kanónov len tak chrlilo náboje proti úseku Monte Tompa a Grappa. Tak sa začal urputný boj proti zradcovi podliakovi – Talianovi, ktorý bol s našimi vo zväzku a potom, keď monarchia krvácala, ju tiež napadol. Ráno nasledoval aj plynový boj, ktorý ale nemal úspech. Naši chrabrí vojaci dobyli talianske opevnené pozície na vrchoch Monte Tomba, Grappa, Spinicia a zajali veľa Talianov. Boj zúril, začalo pršať a nás potom poslali ako zálohu do Nemeggio, kde sme ostali a čakali ďalší rozkaz.

To bolo 15. júna, o deň neskôr si zapísal: Naše silné útoky proti Talianom sa nepodarili, len prvé línie sme obsadili, ale sa nám nepodarilo taliansku frontu prelomiť. Teda čakaného víťazstva sme nedosiahli. Talian bol na naše útoky dobre pripravený a nechal nás dve jeho línie dobyť, ale ďalej ani krok. Ako sme sa neskorej dozvedeli, boli sme zradení Talianom a tí sa na našu ofenzívu dobre pripravili.

Ďalšie dni pridávam bez komentára:

17. jún: Taliani protiútokmi nás zadržali, ale naši dobyté dve pozície vzdor tomu húževnate brániac, pevne držali v rukách. Mali sme veľké straty, ale Taliani ešte väčšie. Aj veľa Talianov sme zajali. Bolo to pozdĺž celého talianskeho frontu, strašná bitka. V rieke Piava sa veľa našich vojakov utopilo.

18. jún: Boj zúri a nový útok na nepriateľa. Bol som zadelený k bojovému trénu v Scheverinskom údolí a boli sme ďalekonosnými delami odstreľovaní. Pod celtami sme schovaní, lebo veľmo prší už druhý deň. Sme všetci do kože premoknutí, naše stany v údolí v tomto čase sú už pod vodou. „Ach, Bože mocný, dokedy bude ešte táto vojna trvať?“ tak sme vzdychali! Tak sme premokli, že čo som mal papierové peniaze líry, z tých sa barva stratila.

19. jún: Veľa ranených viezli z bojiska. Ťažko ranených viezli na úzkorozchodnej železnici na odokrytých vagónoch. Po serpentínových cestách bolo veľa koní, mulíc vidieť a v dolinách ich bolo veľa pobitých a spadnutých do údolia. Spolu s vojakmi ležali zabití talianskou delostreľbou. Vrch Monte Tompa je ako jeden festung, silno opevnený, nedá sa dobyť, darmo sa naši pokúšajú. Tu je kľúč celej fronty, lebo keď dobijeme tieto vrchy Tompa, Grappa, tak máme dvere otvorené do srdca Talianska, a preto sa tak Talian húževnato bráni.

20. jún: Nálada nášho vojska klesla, je badať únavu a disciplína u vojaka klesá. Najmä v maďarských plukoch sa javí neporiadok. Tiež veľa Čechov aj Slovákov sa nepriateľovi poddáva, prebehujú k nepriateľovi, čo je výsledok silnej propagandy českých légií, ktoré v radoch talianskych bojujú. Dnes v noci silné boje. Naši držia už tretie talianske pozície.

21. jún: Silná delostrelecké paľba. Ležíme ešte pod stanmi a sme silno odstreľovaní, máme veľké straty na ľuďoch a materiáli. Naše 30,5 cm mažiare celú noc odstreľujú talianske pozície. Taký je hrkot, že sa zem trasie.

22. jún: Dnes nepriateľské lietadlá nás obletovali. V St. Maria – malá to rozstrieľaná talianska dedinka – boli sme tak silno odstreľovaní, že sme sa museli do Lonzana v noci o jedenástej hodine uchýliť. Za tridsať minút celý trén utiekol tam. V jednom rozstrieľanom domku som sa ubytoval v pivnici a bol tak chránený s mojimi vojakmi pred šrapnelmi.

23. jún: Nedeľa v Lonzane. Ofenzíva sa nepodarila. Ach, Bože, dokedy bude ešte tá vojna trvať?

O veľkej ofenzíve som už písal aj predtým a síce z pohľadu iného slovenského vojaka, Samuela Činčuráka: Dohnali nás všetkých do prvých zákopov, aby sme na povel vyskočili, prerazili a mašírovali kupredu. V noci o dvanástej začali Taliani bubnovú paľbu do nás, mlátili nás strašne, veľmi veľa popadalo. Keď prestali Taliani strieľať, my pohotove robili útok, prišli sme do talianskych zákopov a ani jeden Talian tam. V talianskych zákopoch našli sme biely chlieb, konzervy, zaváraniny, marmeládu (lekvár). Pustili sme sa do toho jesť, ani divá zver! Čo sa tak hostíme, začnú naši delostrelci strieľať do talianskych zákopov, v ktorých sme sa my hostili. Telefón bol prestrihnutý, hlásiť sme nemohli a než zvedeli, čo sa robí, tak spústu našich pobili. Pohli sme sa za Talianmi, našli sme ich až v tretích ich zákopoch, no ale beda, oni nás tu dostali do krížovej paľby, tak málokto živý ostal.

Blog o pohľade Samuela Činčuráka na veľkú ofenzívu nájdete tu: Armáda, ktorá zaútočila sama na seba.

Aj nad denníkom Jozefa Macha sa čoskoro zavrie voda, na internete ostáva dostupných 15 kusov ešte asi 6 kusov 2 kusy posledný na internete dostupný kus nájdete na Martinuse.

Týmto robím aj ja čiaru (ešte nie úplne hrubú) za prvou svetovou vojnou, teraz budem chvíľu písať o pobyte sovietskeho vojska na juhu stredného Slovenska v rokoch 1968 až 1991. A veru bude o čom písať – malá ochutnávka tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Dobré ráno

Dobré ráno: Zvoliť generálneho prokurátora je len prvý krok

Vypočutia trvali 36 hodín, voľba mala byť už v tieto dni.


Už ste čítali?