reklama

Ako známy rómsky muzikant zhudobnil vypálenie Lučenca ruskou armádou

Zvuk streľby z diel napodobňoval klepaním do zadnej časti basy rukou. Kresba na cimbale pripomína chvíle, keď Borzóovu kapelu naháňalo ruské jazdectvo pred lučenským hostincom Koruna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Pre istým časom som v sérii blogov písal o udalostiach, ktoré predchádzali vypáleniu Lučenca v roku 1849 i o jeho zničení ruskou armádou generála Grabbeho. Vychádzal som pri tom z knihy Márie Adamovej Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy, na ktorej vydaní sme sa podieľali. (Veľmi) zjednodušene to zhrniem. V rokoch 1848/49 bojovali Maďari proti rakúskemu cisárovi, ktorému na pomoc prišla aj ruská armáda operujúca aj na území Slovenska. Slováci viac-menej stáli na strane cisára. V lete 1849 napadli maďarské gerily v Lučenci oddiel ruských vojakov, viacerých zabili a to vrátane dôstojníkov. To, samozrejme, neostalo bez odozvy a hoci hlavná časť armády už bola východne od Lučenca, Grabbe ju otočil a vrátili sa k Lučencu. Mesto dostalo ultimátum, čo všetko musí odovzdať, aby sa zachránilo. Požiadavky to boli nanajvýš nereálne. Navyše, ako to už v krízových situáciách býva, mestská honorácia zdupkala, a tak s generálom nemal ani kto vyjednávať. Delegáciu, ktorú Lučenčania zložili, neuznal za hodnú stretnutia. A hoci to chvíľu vyzeralo, že sa mesto od skazy zachráni, nestalo sa tak.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najprv museli Lučenčania holými rukami vyhrabať mŕtvoly ruských vojakov a dôstojníkov dôstojne pochovať. Nasledovalo rabovanie a nakoniec vypálenie mesta. To bolo skutočne dôkladné, zachránilo sa len pár hospodárskych budov. Počet obyvateľov mesta sa dramaticky zredukoval a ich životné podmienky boli v najbližších mesiacoch veľmi ťažké.

Je pochopiteľné, že táto udalosť bola hlbokou ranou v histórii mesta. Menej pochopiteľné je, že táto tragédia sa v Lučenci veľmi nepripomína a povedomie o nej nie je medzi miestnymi také, aké by ste očakávali. Kým existovalo Rakúsko-Uhorsko, bola táto tragédia pravidelne pripomínaná. Po vzniku ČSR (to je ale len moja domnienka) sa od toho upustilo, zrejme najmä preto, že vypálenie Lučenca sa považovalo za akt proti Maďarom. No a za socializmu sa o tom mlčalo, pretože Sovietsky zväz bol náš priateľ a vzor a veľký brat a tak ďalej a takáto udalosť by na to vrhalo zlé svetlo. Tak sa radšej mlčalo. Ani viac ako 30 rokov po revolúcii sa udalosti nevrátila dôležitosť, ktorá by jej mala prináležať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vypálenie Lučenca bolo reflektované aj v umeleckých dielach. Spomínal som už obraz Františka GyurkovitsaVyhrabávanie mŕtvol. Ten ležal dlhé roky zabudnutý v archíve, evidovaný bol ako koberec (má impozantné rozmery). Až v posledných rokoch bol zrekonštruovaný a teraz má dôstojné miesto v historickej budove Radnice v Lučenci. Ak budete mať cestu okolo, choďte si ho pozrieť. Koniec koncov, oplatí sa vidieť celú expozíciu Mestského múzea.

Kapela Miska Borzóa v obkľúčení ruskými vojakmi
Kapela Miska Borzóa v obkľúčení ruskými vojakmi 

Gyurkovitsov obraz však nie je jediným umeleckým stvárnením katastrofy, ktorá Lučenec postihla. Hudobník Miska Borzó (1800 – 1864) zložil o skaze mesta husľovú kompozíciuSpustošenie Lučenca. V inkriminovaných rokoch 1848/49 pôsobil ako táborový kapelník Gemerskej župy. V oných tragických augustových dňoch bol so svojou kapelou v Lučenci a stal sa priamym svedkov vyčíňania ruskej armády. Traduje sa, že sa mu aj s ostatnými muzikantmi z kapely podarilo z mesta ujsť do Husinského lesa, zachránil si len holý život a husle. Vtedy vytvoril spomínanú kompozíciu, skladajúcu sa z piatich častí. Upravil ju iný slávny lučenský hudobník Marcel Dombi. Skladba bola znotovaná viacerými hudobníkmi. Zaujímavá úprava skladby vznikla pri 50. výročí vypálenia mesta. Je to úprava Victora Langera pre klavír, ktorá bola venovaná mestskej rade s týmto textom: Maďarská hudobná literatúra vedela uchovať len veľmi málo bojových piesní, ktoré vznikli počas národnooslobodzovacích bojov 1848/49, alebo ktoré vtedajší hudobní kapelníci zložili. Takouto zvláštnosťou je „Losonc végromlása“, ktorú zložil Borzó Miska pod vplyvom hrozného obrazu vypálenia mesta Lučenec. Borzó Miska mal v Lučenci svoj vlastný dom, z ktorého nevedel zachrániť ani kus nábytku. Zobral pod pazuchu staré zodraté husle a ušiel do neďalekého lesa v Husinej, kde ihneď zložil hudobnú skladbu, ktorú potom jeho kapela hrala pre honvédov. Ruský generál Grabbe podpálil Lučenec preto, lebo zabili ruského kapitána kopijníkov, knieža Petrovského a ešte dvoch dôstojníkov. Jedna kofa Fáby Zsuzsana ich najprv okradla, a až potom ich pochovali do miestneho cintorína bez truhly. Táto vražda natoľko rozčúlila Grabbeho, že dovolil svojim vojakom rabovanie v meste. Fáby Zsuszana spolu s ďalšími obyvateľmi mesta musela vyhrabať vlastnými rukami (prstami, nechtami) zo zeme rozkladajúce sa mŕtvoly. Pri vykonávaní tejto práce vo veľkej horúčave od hrozného mŕtvolného zápachu viackrát omdleli. Tieto hrôzostrašné udalosti vykresľuje Borzóova vynikajúca skladba. Zložená je z piatich častí: v prvej časti skutočným umeleckým zvukovým zafarbením naznačuje, ako sa za tichého zvuku trúbky pohýna ázijské strelecké jazdectvo. Druhá a tretia časť oznamuje ich útok, a obyvatelia v strachu utekajú smerom k lesu. Vo štvrtej počuť dupot koní jazdectva. Piata smútočným tónom vyjadruje odchod zničených ľudí z vyrabovaného a vypáleného mesta. Zvlášť nenapodobiteľne znie zvuk zvonov, jajkanie žien, plač detí a svištiace guľky na G-strune. Zvuk streľby z diel napodobňoval klepaním do zadnej časti basy rukou. Kresba na cimbale pripomína chvíle, keď Borzóovu kapelu naháňalo ruské jazdectvo pred lučenským hostincom Koruna. Dávno zabudnutú skladbu hľadal celé tri roky Markó Miklós, redaktor Národných novín (Országhírlap), a autor albumu cigánskych hudobníkov, kým sa mu ju podarilo získať od primášov cigánskych kapiel. Pri príležitosti 50. výročia si myslíme, že nemôžeme dať milší darček, ako túto krásnu skladbu, ktorú stále hrajú naši významní hudobníci Radics Béla a Rácz Pali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skladba je údajne veľmi ťažká, to ja posúdiť neviem, keďže tomu nerozumiem. Prikladám ale jednu stranu z notového zápisu, tak ak tomu niekto rozumiete, napíšte svoj názor do diskusie. Ak by ste chceli celý notový zápis skladby, napíšte mi.

Ak by ste si chceli prečítať celý príbeh vypálenia Lučenca, neobanujete, ak siahnete po knihe Márie Adamovej. NaMartinuse ju teraz nájdete nielen za smiešnu cenu. Pri príležitosti vydania nového zborníka nášho občianskeho združenia (pôvodne mal byť predstavený tento štvrtok), sme spravili aj limitovanú edíciu 20 kusov, kde spolu s knihou dostanete za tú istú smiešnu cenu aj zborník –tu. Záleží nám na tom, aby sa zborník dostal medzi čitateľov za čo najprijateľnejších podmienok. Normálne by sme ho rozdávali na besedách, ale súčasná situácia to nedovoľuje. Tak vás to hádam poteší aj takto. Za zdieľanie ďakujeme, zvlášť v Novohrade.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Titulný list znotovanej skladby Spustošenie Lučenca od Miska Borzóa
Titulný list znotovanej skladby Spustošenie Lučenca od Miska Borzóa 
Ukážka notového zápisu
Ukážka notového zápisu 
Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu