reklama

Metódy vyšetrovania ŠtB

Chodieval potom dosť často, vždy s nejakou vecou tak podanou, že úplnú hrôzu na mňa púšťal. Ešte sa nepodarilo nikomu od detstva vyvolať vo mne taký strach ako tomuto náčelníkovi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Darina Bancíková bola prvou ženou, ktorú na Slovensku ordinovali za farárku. Musela prešliapať cestu svojim nasledovníčkam, čo rozhodne nemala jednoduché ani zo strany farníkov a často ani zo strany kolegov. Jej misia však nakoniec bola úspešná a jej odkaz má dodnes váhu. V lete uplynie sedemdesiat rokov od jej ordinácie v Tisovci a pri tej príležitosti pripravujeme reedíciu jej spomienok. Nebude to úplne veselé čítanie. V prvej časti opisuje svoje skúsenosti s tým, aké to pre ňu, prvú ženu, bolo presadiť sa v oblasti, kde storočia dominovali muži. V druhej časti opisuje svoje zatknutie a vyšetrovanie ŠtB, pobyt vo väzení, kam sa po vykonštruovanom procese dostala a tiež obdobie po návrate do civilného života, keď mala zakázané vykonávať funkciu farárky a nikto ju nechcel zamestnať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Darina Bancíková
Darina Bancíková 

V blogu vám priblížim aspoň malú časť skúseností, ktoré mala Darina Bancíková s vyšetrovaním nechvalne známou ŠtB. Začnem jej zatknutím, o ktorom, podľa vlastných slov, nemala ani najmenšieho tušenia:

Ráno som vstala asi o ôsmej a kým sa Ľudmila obliekala v izbe, pripravila som raňajky a začala som jesť. Vtom sa otvorili kuchynské dvere a vošli štyria páni. V predtuche niečoho nepríjemného som úplne stuhla. Spýtali sa na mňa. Zaviedla som ich do kancelárie. Tu mi jeden, kpt. Kubíček, oznámil, že som v podozrení, že ukrývam tajné protištátne spisy a žiadajú ma, aby som ich vydala. Prokurátor nariadil prehliadku bytu. Môžem sa proti tomu odvolať, ale nemá to odkladného účinku. Okamžite zavreli dvere na fare a rozliezli sa po nej. Ja som všetko brala celkom naľahko. Necítila som sa vinnou. Mrzelo ma, že je všade zima, ba dokonca som zakúrila ešte aj v druhej izbe. V kancelárii horelo. Ľudmila sedela zatiaľ v kuchyni. Začali prehliadať byt. Jeden hovoril, že kedysi študoval evanjelickú teológiu. Obsadil kanceláriu a študoval cirkevné veci spolu s kapitánom Kubíčkom, dvaja išli do izby. Šofér bol poruke, aby ma sledoval. Po chvíli prišiel predseda JRD Šebeň v zastúpení MNV. Po celú dobu čítal Winnetoua, ktorého našiel na písacom stolíku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri prehliadke všetko prezerali, veď trvala od deviatej do štrnástej. Čo oni vybrali, mne dovolili vkladať, aby po nich zostal aspoň relatívny poriadok. Dovolili mi navariť pre Ľudmilu obed, i najesť sa, ale mne jedlo nešlo dolu hrdlom. Po prehliadke mi oznámili, že pôjdem s nimi a na druhý deň sa vrátim. Faru zavreli, kľúč mi dali. Keď sme opúšťali Drienovo na aute, mala som pocit, ktorý sa nedá opísať. Vo Zvolene sme zastali pred Verejnou bezpečnosťou. Tam pýtali odo mňa kľúč. Vtedy som pochopila, že sa nevrátim.

Hneď po zatknutí nasledoval prvý výsluch, vtedy ešte Darina Bancíková netušila, že schodmi, ktoré vedú k vyšetrovacej miestnosti bude stúpať nespočetne krát.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hore bol kapitán Kubíček, ktorý po celú dobu viedol vyšetrovanie a o chvíľu prišiel náčelník. Chodieval potom dosť často, vždy s nejakou vecou tak podanou, že úplnú hrôzu na mňa púšťal. Ešte sa nepodarilo nikomu od detstva vyvolať vo mne taký strach ako tomuto náčelníkovi. Keď vchádzal do vyšetrovne, srdce mi od hrôzy prestávalo biť. Neskôr som si naňho zvykla a už mi niečo chýbalo, ak nevošiel. Pri úvodnom rozhovore pohovoril mnoho, rôzne veci, bez súvisu, raz som nevedela, čo chce. Keď mi povedal, že som obvinená z podrývania republiky, od údivu som vypleštila oči. Zároveň sa mi v mysli predstavil stolec, na ňom pán prezident, ako ho ja rýľom podrývam. Ináč týždeň trvalo, kým som ako-tak pochopila, že som obvinená z ilegálnej činnosti, že boli ilegálni biskupi, ilegálne vedenie cirkvi atď., o čom som vtedy prvý raz počula.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V cele bola Darina Bancíková s ďalšími väzenkami. Ako sa neskôr dozvedela, jedna z nich bola konfidentkou a mala za úlohu získavať od nej informácie.

V cele boli dve ženy. K. od Prievidze, ako som sa neskôr dozvedela, bola tam daná kvôli tomu, aby odo mňa ťahala veci, a Emka Gallová z Mikuláša, dobre známa, bola tam kvôli neprihlásenému zlatu. K. tvrdila, že je tam kvôli nejakej finančnej machinácii. Ako som sa dozvedela, nebola tam prvý raz. Vedela totiž o voľnej väznici dopodrobna hovoriť. Tvrdila, že to vie od priateľky. Mala výhody, dostávala balíky, ba aj domov šla a kadečo si priviezla. Keď som sa vracala z vyšetrovačky, vždy na mňa útočila, neraz tak, že som jej povedala: „Vy tu so mnou zachádzate horšie ako tí tam hore. Prehlasovala, že mi chce pomôcť, aby som sa priznala. Ja som sa nemala k čomu priznať a nehovorila som hore inak ako v cele. Ani mi nenapadlo nedôverovať jej. Poznala ujka Riečana a celú jeho záležitosť, ba tvrdila, že bola u nás a videla ma na fotografii. Keď sa človek dostane do cely, za tie dlhé dni tam povraví celkom cudziemu človeku také veci, čo neraz nepovie ani najbližšej priateľke.

A keď to nešlo po dobrom, prišlo aj na strašenie:

K. viedla v cele rozhovor, ktorý ma mal ovplyvniť. Spomínala, že keď sa niekto nechce priznať, dajú ho do čiernej cely. Raz som o tom počula, že v takej kedysi mlátili väzňov. Tento rozhovor mal na mňa vplyv, ale v inom zmysle. Raz prišiel po mňa dozorca. Nezabudnem na štrkanie kľúčov. Keď kľúče zaštrkali, to v nás srdce usedalo, po koho idú, do ktorej cely. Keď sa dvere otvorili, museli sme stáť v pozore, šatku na hlave. Keď ma viedli, ruky som musela mať vzadu a kým otvárali nejaké dvere, tak obrátená čelom k stene. Dozorca ma viedol, ja som sa už podľa zvyku brala hore, on ma viedol dolu na prízemie. Cely boli na prvom, vyšetrovne na druhom poschodí. Vtedy som ešte nevedela, že treba držať hubu a krok. Spýtala som sa, kam ideme, odvrkol mi niečo, asi také, že čo ma do toho.

Obrázok blogu

Išli sme na koniec chodby, otvoril dvere — tma. V momente sa mi vynorila tmavá cela, kde ma idú biť, že nechcem hovoriť. O chvíľu však rozžal svetlo a zistila som, že ma ide fotografovať. Z chuti som sa potom tomu na cele smiala. Fotil ma tri razy, na tretí raz povedal, že ho šľak trafí, ak sa mu zase nepodarí fotka. Tento dozorca robil aj odtlačky prstov, evidenciu, ako s ťažkým zločincom. Ináč mal dojem, že som už bola vo väzení, keď tak šikovne robím odtlačky z celej ruky. Robila som to však prvý raz.

A toto všetko bol len začiatok sledu udalostí, v ktorých mala Darina Bancíková okúsiť „spravodlivosť“ v podaní ŠtB a kdesi v pozadí aj všemocnej KSČ. Kompletné spomienky si môžete prečítať v knihe, ktorú nájdete napríklad tu.

Mišo Šesták

Mišo Šesták

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  182
  •  | 
  • Páči sa:  73x

Hoci som sa tam nenarodil a nikdy trvale nežil, k srdcu mi prirástlo Hradište a celý Novohrad. S partiou okolo občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu sa snažíme mapovať jeho históriu (najmä obdobie rokov 1880-1989). Na čo nám sily stačia, to sa snažíme i publikovať... Zoznam autorových rubrík:  SPRHKrídla nad NovohradomVeľká vojnaAkoby ho anjeli šiliVôňa benzínuTajní vrahovia (jednodetstvo)Lučenec a kraj novohradskýStredovek v NovohradeHradišteCinobaňaLučenec v plameňochSovietski vojaci 1968 - 1991UtekáčMálinecinéNovohradské vŕškyZažili sme vojnuSúkromnéDarina Bancíková

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu