Já myslím, že slovenský národ vznikl v podstatě někdy v devatenáctém století. Velkomoravská knížata rozhodně nebyli žádní staří Slováci a Velkomoravská říše nebyla žádným státem starých Slováků. Ano žili v ní pravděpodobně Vaši prapra předkové.Dělat z Velké Moravy přímého předchůdce slovenské státnosti je totální demagogie.

davidvlk

Re:

...presvedčený o jedinej pravde..., nabrýzgať do vlastného hniezda..., príklad totalitného myslenia..., nuž chlapče trocha sa skľudni, toto totiž nie je o hľadaní pravdy, ale o faktoch 1) rex sa v tebou spomínanej dobe používalo nielen na označenie kráľov, ale aj na označenie panovníkov. A ak si si dal tú námahu dať tu toľko vstupov, škoda že si si nepozrel aj druhú stranu. A ja som napísal, že Svätopluk bol významný panovník. Ak teda chceš tvrdiť, že bol kráľ, poprosím o odpoveď (keďže je to o faktoch) - kedy, kde a kým bol korunovaný? A akou korunou? Lebo všetko ostatné čo tu vypisuješ je nepodstatné. Totiž - titul rex má aj tyranosaurus a titul "kráľ" má aj Burian. Takže ešte raz - poprosím - miesto, osoba a čas 2) prečo som spomenul fica? lebo on vymyslel tú stupídnu frašku odhaľovania sochy kráľa svätopluka na bratislavskom hrade (nechutnosť s pátosom, za akú by sa nemusel hanbiť ani Goebels). A ja keď si pozriem práce na tému svätopluka, mám vážnu obavu, či vôbec niekedy bol svätopluk na území dnešného bratislavského hradu, a koľko vôbec času venoval územiu dnešného slovenska. je to o faktoch 3) a keďže je to o faktoch, tak vnímajúc súvislosti sa len môžem usmievať nad tou tuposťou, ak niekto napr. velebí svätopluka a zároveň Konštantína a Metoda. Toho svätopluka, ktorý tých dvoch a jeho žiakov nemohol ani cítiť a vyhnal ich z veľkej moravy. je to o faktoch 4) na margo starých slovákov - v čase veľkej moravy tu boli kmene, a nie národy. Boli tu moravania, nitrania, ale nie slováci, či starí, mladí, noví, zrelí... žiadni. Tak ako apači a siuxovia nie sú starí američania, tak normálny človek nemôže z úst vypustiť reči o starých slovákoch z čias veľkej moravy. Až v časoch, keď ľudia začali písať rečou, ktorá ako tak pripomínala dnešnú slovenčinu, uvedomujúc si odlišnosť od maďarov, čechov, poliakov... v rámci územia, kultúry a pod., môžeme hľadať niečo, čo by sa azda dalo nazvať starými slovákmi. Drísty o nich a veľkej morave sú žiaľ iba na posmech, a historici slovenskí i českí sa asi dosť jasne k tomu vyjadrili 5) ak sú moje názory brýzganím do vlastného hniezda, tak dám ešte jeden, hraničiaci s vlastizradou - škoda že bloger nenapísal aj to, že nebyť kráľa Štefana, dnes by neboli slováci ani Slovensko, lebo by sme boli súčasťou poľska a poliakov. Bol to Štefan, kto umožnil slovienom stať sa slovákmi. to je o faktoch. 6) ja si pojmy nezamieňam. Štefan bol uhorský (a teda aj náš) kráľ. Len si spomínam na jedného ožrana, ktorý chcel sadať do tankoch a ísť na budapešť, a práve ten tliachal o maďarskom kráľovi. Skús si ešte raz prečítať môj príspevok, ak vnímaš význam slov, azda ti to dôjde

Juraj Kumičák

Pre : Juraj ...

protirečíš si vo faktoch a konkrétne pripomienky : ... ad 2. panovníci boli odsúdení na pohyb, nemáš nikde dôkaz, že Svätopluk v Bratislave nebol. Svätopluk by skôr patril do Nitry a Rastislav do Bratislavy. V polovici 9. storočia sa Svätopluk stal kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva. V roku 867, po jednom (neúspešnom) východofranskom útoku, dal Rastislav Nitrianske kniežatstvo (čiže celú východnú časť Veľkej Moravy) Svätoplukovi aj do léna. Najneskôr v tomto roku došlo de facto k rozdeleniu Veľkej Moravy na dve časti, pričom však už dávno predtým Svätopluk nebol iba jedným z Rastislavových kniežat, ale priamo Rastislavovým spoluvládcom. Rastislav sídlil na hrade Devín pri dnešnej Bratislave ... ad 4. autor pravdepodobne mal na mysli starých Slovenov, v dnešnom ponímaní so zaužívaným názvom Slováci, ako priamych potomkov Slovenov, čo si nechtiac potvrdil v bode 5. ... ad.5 to protirečenie ... " Bol to Štefan, kto umožnil slovienom stať sa slovákmi. to je o faktoch " ... lenže nie o Slovienoch, ale o Slovenoch. Prečo ? Termín Slověni, slověnsky, staroslověnština zaviedla Pražská lingvistická škola, v ktorej hral dôležitú rolu Jiří Polívka. Kto to bol? Narodil sa 6. marca 1858 v Enns ako Georg Polívka a zomrel 21. marca 1933 v Prahe ako uznávaný český slavista, istý čas vedúci funkcionár Československej akadémie vied. Tento človek navrhol v r. 1883 v štúdii " Kterým jazykem psány jsou nejstarší památky jazyka slovanského – starobulharsky či staroslovensky? " aby sa namiesto dovtedy všeobecne používaného pojmu „staroslovenský jazyk“ začal používať termín „staroslověnský jazyk“. ... Aj keď Polívkov pokus odmietali najmä poľskí slavisti, jeho českí kolegovia návrh prijali, lebo vedeli, o čo ide. A ich učenliví slovenskí žiaci, nevediac o čo ide, spoločne s koncepciou „československej jazykovej jednoty“ tiež prevzali grafému „ě“ a neskôr „ie“ a začali používať tvary Slovieni, sloviensky, staroslovienčina, hoci to nemá žiadne historické ani filologické opodstatnenie. Cieľom tejto navonok „malichernej gramatickej novoty“, na ktorú sme si zvykli, mal byť pokus o prekonanie súvislosti medzi slovenčinou a najstarším kultúrnym jazykom Slovanov – Slovänov – Slovenov – Slovákov. Malá, nebadaná zámena „e“ za „ě“ a „ie“ mala prispieť (a aj prispela) k zoslabeniu starých národných tradícií Slovákov, a pripraviť tak pôdu na ich asimilovanie do „československej“ etnickej i jazykovej jednoty ... :)

perspektíva1